{"id":11235,"date":"2023-12-24T18:24:07","date_gmt":"2023-12-24T17:24:07","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=11235"},"modified":"2023-12-25T21:45:30","modified_gmt":"2023-12-25T20:45:30","slug":"1-vyrocie-smrti-emeritneho-papeza-benedikta-xvi-31-december-2023","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=11235","title":{"rendered":"1. v\u00fdro\u010die smrti emeritn\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea Benedikta XVI. &#8211; 31. december 2023"},"content":{"rendered":"\t\t<div data-elementor-type=\"wp-post\" data-elementor-id=\"11235\" class=\"elementor elementor-11235\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-b1aa3c8 e-flex e-con-boxed e-con e-parent\" data-id=\"b1aa3c8\" data-element_type=\"container\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"e-con-inner\">\n\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-e517b00 e-con-full e-flex e-con e-child\" data-id=\"e517b00\" data-element_type=\"container\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-bc8f238 elementor-widget elementor-widget-image\" data-id=\"bc8f238\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"image.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"742\" height=\"1000\" src=\"https:\/\/farnostlipany.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/02\/Benedykt_XVI_2010-10-17_2.jpg\" class=\"attachment-large size-large wp-image-3610\" alt=\"\" srcset=\"https:\/\/farnostlipany.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/02\/Benedykt_XVI_2010-10-17_2.jpg 742w, https:\/\/farnostlipany.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/02\/Benedykt_XVI_2010-10-17_2-223x300.jpg 223w\" sizes=\"(max-width: 742px) 100vw, 742px\" \/>\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-c91bad0 e-con-full e-flex e-con e-child\" data-id=\"c91bad0\" data-element_type=\"container\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-3e2ad5f elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"3e2ad5f\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p>Benedikt XVI. bol 265. p\u00e1pe\u017eom. Jeho pamiatka zost\u00e1va v srdci Cirkvi a cel\u00e9ho \u013eudstva.<\/p><p>Joseph Aloisius Ratzinger, zvolen\u00fd za p\u00e1pe\u017ea 19. apr\u00edla 2005, sa narodil 16. apr\u00edla 1927 v Marktl am Inn v Pasovskej diec\u00e9ze (Nemecko). Jeho otec bol \u017eand\u00e1rskym komis\u00e1rom a poch\u00e1dzal z po\u013enohospod\u00e1rskej rodiny v Dolnom Bavorsku, ktorej ekonomick\u00e9 podmienky boli pomerne skromn\u00e9. Jeho matka bola dc\u00e9rou remeseln\u00edkov z Rimstingu pri jazere Chiem a pred svadbou pracovala ako kuch\u00e1rka vo viacer\u00fdch hoteloch.<\/p><p>Detstvo a dospievanie pre\u017eil v Traunsteine, malom meste\u010dku pri rak\u00faskych hraniciach, asi tridsa\u0165 kilometrov od Salzburgu, kde z\u00edskal kres\u0165ansk\u00e9, \u013eudsk\u00e9 a kult\u00farne vzdelanie.<\/p><p>\u010cas jeho mladosti nebol \u013eahk\u00fd. Viera a v\u00fdchova v rodine ho pripravili na tvrd\u00fa sk\u00fasenos\u0165 s probl\u00e9mami spojen\u00fdmi s nacistick\u00fdm re\u017eimom, ke\u010f\u017ee poznal atmosf\u00e9ru siln\u00e9ho nepriate\u013estva vo\u010di katol\u00edckej cirkvi v Nemecku. V tejto zlo\u017eitej situ\u00e1cii objavil kr\u00e1su a pravdu viery v Krista.<\/p><p>V rokoch 1946 a\u017e 1951 \u0161tudoval na Vy\u0161\u0161ej \u0161kole filozofie a teol\u00f3gie vo Freisingu a na univerzite v Mn\u00edchove. D\u0148a 29. j\u00fana 1951 bol vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza a nasleduj\u00faci rok za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako u\u010dite\u013e na tej istej \u0161kole vo Freisingu. N\u00e1sledne predn\u00e1\u0161al v Bonne, M\u00fcnsteri, T\u00fcbingene a Regensburgu.<\/p><p>V roku 1962 sa stal ofici\u00e1lnym expertom Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu ako asistent kardin\u00e1la Josepha Fringsa. P\u00e1pe\u017e Pavol VI. ho 25. marca 1977 vymenoval za arcibiskupa Mn\u00edchova a Freisingu a 28. m\u00e1ja toho ist\u00e9ho roku bol vysv\u00e4ten\u00fd za biskupa. Ako biskupsk\u00e9 heslo si zvolil \u201eCooperatores Veritatis\u201c.<\/p><p>P\u00e1pe\u017e Montini ho 27. j\u00fana 1977 na konzist\u00f3riu vymenoval za kardin\u00e1la s titulom Santa Maria Consolatrice na Tiburt\u00edne.<\/p><p>J\u00e1n Pavol II. ho 25. novembra 1981 vymenoval za prefekta Kongreg\u00e1cie pre n\u00e1uku viery a 15. febru\u00e1ra nasleduj\u00faceho roku sa vzdal pastora\u010dn\u00e9ho riadenia arcidiec\u00e9zy Mn\u00edchov a Freising.<\/p><p>D\u0148a 6. novembra 1998 bol vymenovan\u00fd za prodekana kardin\u00e1lskeho kol\u00e9gia a 30. novembra 2002 sa stal dekanom a prevzal titul suburbika Ostie.<\/p><p>V piatok 8. apr\u00edla 2005 predsedal pohrebnej om\u0161i J\u00e1na Pavla II. na N\u00e1mest\u00ed sv\u00e4t\u00e9ho Petra.<\/p><p>Kardin\u00e1li zhroma\u017eden\u00ed v konkl\u00e1ve ho 19. apr\u00edla 2005 zvolili za p\u00e1pe\u017ea a prijali meno Benedikt XVI. Z Loggie po\u017eehnan\u00ed sa predstavil ako \u201epokorn\u00fd robotn\u00edk v P\u00e1novej vinici\u201c. V nede\u013eu 24. apr\u00edla 2005 sl\u00e1vnostne za\u010dal svoju petrovsk\u00fa slu\u017ebu.<\/p><p>Benedikt XVI. postavil t\u00e9mu Boha a viery do centra svojho pontifik\u00e1tu, pri\u010dom neust\u00e1le h\u013eadal tv\u00e1r P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista a pom\u00e1hal v\u0161etk\u00fdm, aby ho spoznali, najm\u00e4 prostredn\u00edctvom vydania trojzv\u00e4zkov\u00e9ho diela Je\u017ei\u0161 Nazaretsk\u00fd. Bol obdaren\u00fd rozsiahlymi a hlbok\u00fdmi biblick\u00fdmi a teologick\u00fdmi vedomos\u0165ami a mal mimoriadnu schopnos\u0165 vypracova\u0165 pou\u010dn\u00e9 synt\u00e9zy o hlavn\u00fdch doktrin\u00e1lnych a duchovn\u00fdch t\u00e9mach, ako aj o z\u00e1sadn\u00fdch ot\u00e1zkach \u017eivota Cirkvi a s\u00fa\u010dasnej kult\u00fary.<\/p><p>\u00daspe\u0161ne podporoval dial\u00f3g s anglik\u00e1nmi, \u017eidmi a predstavite\u013emi in\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstiev; obnovil tie\u017e kontakty s k\u0148azmi komunity sv\u00e4t\u00e9ho Pia X.<\/p><p>R\u00e1no 11. febru\u00e1ra 2013 po\u010das konzist\u00f3ria zvolan\u00e9ho na be\u017en\u00e9 rozhodovanie o troch kanoniz\u00e1ci\u00e1ch, po hlasovan\u00ed kardin\u00e1lov, p\u00e1pe\u017e pre\u010d\u00edtal v latin\u010dine toto vyhl\u00e1senie: \u201eBene conscius sum hoc munus secundum suam essentiam spiritualem non solum agendo et loquendo exerceri debere, sed non minus patiendo et orando. Attamen in mundo nostri temporis rapidis mutationibus subiecto et quaestionibus magni ponderis pro vita fidei perturbato ad navem Sancti Petri gubernandam et ad annuntiandum Evangelium etiam vigor quidam corporis et animae necessarius est, qui ultimis mensibus in me modo tali minuitur, ut incapacitatem meam ad ministerium mihi commissum bene administrandum agnoscere debeam. Quapropter bene conscius ponderis huius actus plena libertate declaro me ministerio Episcopi Romae, Successoris Sancti Petri, mihi per manus Cardinalium die 19 aprilis MMV commisso renuntiare ita ut a die 28 februarii MMXIII, hora 20, sedes Romae, sedes Sancti Petri vacet et Conclave ad eligendum novum Summum Pontificem ab his quibus competit convocandum esse\u201c.<\/p><p>\u201ePo opakovanom spytovan\u00ed vlastn\u00e9ho svedomia som pred Bohom dospel k istote, \u017ee moje sily vzh\u013eadom na pokro\u010dil\u00fd vek u\u017e nesta\u010dia na riadne vykon\u00e1vanie petrovho \u00faradu&#8220; (Konzist\u00f3rna sie\u0148 Apo\u0161tolsk\u00e9ho pal\u00e1ca, 11. febru\u00e1ra 2013).<\/p><p>Pri poslednej gener\u00e1lnej audiencii pontifik\u00e1tu 27. febru\u00e1ra 2013, ke\u010f sa v\u0161etk\u00fdm po\u010fakoval za \u00factu a pochopenie, s ktor\u00fdmi prijali jeho rozhodnutie, ubezpe\u010dil: \u201eBudem na\u010falej sprev\u00e1dza\u0165 cestu Cirkvi modlitbou a rozj\u00edman\u00edm, s tou oddanos\u0165ou P\u00e1novi a jeho Neveste, ktor\u00fa som sa doteraz sna\u017eil \u017ei\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148 a ktor\u00fa by som chcel \u017ei\u0165 v\u017edy.\u201c<\/p><p>Po kr\u00e1tkom pobyte v rezidencii Castel Gandolfo pre\u017eil posledn\u00e9 roky svojho \u017eivota vo Vatik\u00e1ne, v kl\u00e1\u0161tore Mater Ecclesiae, kde sa venoval modlitbe a medit\u00e1cii.<\/p><p>Doktrin\u00e1lne magist\u00e9rium Benedikta XVI. je zhrnut\u00e9 v troch encyklik\u00e1ch Deus caritas est (25. decembra 2005), Spe salvi (30. novembra 2007) a Caritas in veritate (29. j\u00fana 2009). Vydal \u0161tyri apo\u0161tolsk\u00e9 exhort\u00e1cie Cirkvi, po\u010detn\u00e9 apo\u0161tolsk\u00e9 kon\u0161tit\u00facie, apo\u0161tolsk\u00e9 listy, ako aj katech\u00e9zy prednesen\u00e9 na gener\u00e1lnych audienci\u00e1ch a pr\u00edhovoroch, vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00e9 predniesol po\u010das svojich dvadsiatich \u0161tyroch apo\u0161tolsk\u00fdch ciest po svete.<\/p><p>Tv\u00e1rou v tv\u00e1r \u010doraz viac sa rozm\u00e1haj\u00facemu relativizmu a praktick\u00e9mu ateizmu zriadil v roku 2010 motu proprio Ubicumque et semper P\u00e1pe\u017esk\u00fa radu na podporu novej evanjeliz\u00e1cie, na ktor\u00fa v janu\u00e1ri 2013 preniesol kompetencie v oblasti katech\u00e9zy.<\/p><p>Rozhodne bojoval proti zlo\u010dinom p\u00e1chan\u00fdm duchovn\u00fdmi na malolet\u00fdch alebo zranite\u013en\u00fdch osob\u00e1ch a neust\u00e1le vyz\u00fdval Cirkev k obr\u00e1teniu, modlitbe, pok\u00e1niu a o\u010dis\u0165ovaniu.<\/p><p>Ako uzn\u00e1van\u00fd teol\u00f3g zanechal bohat\u00e9 dedi\u010dstvo \u0161t\u00fadi\u00ed a v\u00fdskumov o z\u00e1kladn\u00fdch pravd\u00e1ch viery.\u00a0\u00a0<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Benedikt XVI. bol 265. p\u00e1pe\u017eom. Jeho pamiatka zost\u00e1va v srdci Cirkvi a cel\u00e9ho \u013eudstva. Joseph Aloisius Ratzinger, zvolen\u00fd za p\u00e1pe\u017ea 19. apr\u00edla 2005, sa narodil 16. apr\u00edla 1927 v Marktl am Inn v Pasovskej diec\u00e9ze (Nemecko). Jeho otec bol \u017eand\u00e1rskym<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3610,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-11235","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/11235","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=11235"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/11235\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11240,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/11235\/revisions\/11240"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/3610"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=11235"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=11235"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=11235"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}