{"id":2150,"date":"2024-08-08T08:00:00","date_gmt":"2024-08-08T06:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2150"},"modified":"2024-08-17T21:33:49","modified_gmt":"2024-08-17T19:33:49","slug":"slavnost-nanebovzatia-panny-marie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2150","title":{"rendered":"Sl\u00e1vnos\u0165 Nanebovzatia Panny M\u00e1rie"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Katol\u00edcka cirkev sl\u00e1vi prik\u00e1zan\u00fd sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny M\u00e1rie. Gr\u00e9ckokatol\u00edcka cirkev si tento sviatok pripom\u00edna v tento de\u0148 pod n\u00e1zvom Zosnutie na\u0161ej presv\u00e4tej Vl\u00e1dkyne, Bohorodi\u010dky M\u00e1rie, v\u017edy Panny.<\/p>

Pod\u013ea trad\u00edcie z poapo\u0161tolsk\u00e9ho obdobia Panna M\u00e1ria nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula t\u00fa\u017ebou po svojom Synovi, t\u00fa\u017ebou po nebi. Jej hrob na\u0161li pr\u00e1zdny. Trad\u00edcia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na \u00fap\u00e4t\u00ed Olivovej hory ne\u010faleko Getsemanskej z\u00e1hrady. Panna M\u00e1ria bola po zav\u0155\u0161en\u00ed pozemsk\u00e9ho \u017eivota s telom i du\u0161ou vzat\u00e1 do nebeskej sl\u00e1vy.<\/p>

Tento sviatok m\u00e1 korene v starej apo\u0161tolskej trad\u00edcii, pod\u013ea ktorej sa M\u00e1ria po Tur\u00edcach \u017eivo z\u00fa\u010dast\u0148ovala na \u017eivote prvej kres\u0165anskej komunity v Jeruzaleme. Pod\u013ea P\u00e1novho \u017eelania \u017eila roky svojej staroby pod ochranou apo\u0161tola sv. J\u00e1na. Posledn\u00fd z\u00e1znam o \u017eivote Panny M\u00e1rie je v Skutkoch apo\u0161tolov (Sk 1, 14), ke\u010f apo\u0161toli a prv\u00e9 spolo\u010denstvo veriacich spolu so \u017eenami a s Pannou M\u00e1riou o\u010dak\u00e1vali pris\u013e\u00faben\u00e9ho Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho. Trad\u00edcia hovor\u00ed, \u017ee sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny M\u00e1rie sa sl\u00e1vil u\u017e pred Efezsk\u00fdm koncilom, najm\u00e4 v Arm\u00e9nskej a Eti\u00f3pskej cirkvi.<\/p>

V ostatn\u00fdch v\u00fdchodn\u00fdch cirkv\u00e1ch sa sviatok Nanebovzatia Panny M\u00e1rie sl\u00e1vil od 6. storo\u010dia pod n\u00e1zvom Usnutie Panny M\u00e1rie. U\u017e prv\u00ed kres\u0165ania vyzn\u00e1vali vieru v M\u00e1riino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikvi\u00e1ch, pozostatkoch jej tela. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chr\u00e1m usnutia Panny M\u00e1rie. Pod\u013ea trad\u00edcie na tomto mieste bol dom, v ktorom \u017eila aj dokon\u010dila svoj pozemsk\u00fd \u017eivot Panna M\u00e1ria. Cirkevn\u00ed otcovia naz\u00fdvaj\u00fa smr\u0165 Bohorodi\u010dky usnut\u00edm.<\/p>

Pochovan\u00e1 bola v \u00fadol\u00ed Cedron a nad jej hrobom stoj\u00ed Bazilika Nanebovzatia. Hrob je pr\u00e1zdny, otvoren\u00fd, lebo M\u00e1ria bola vzat\u00e1 do neba. Aj ke\u010f z poh\u013eadu historikov sa zd\u00e1 pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee M\u00e1ria skon\u010dila svoju pozemsk\u00fa p\u00fa\u0165 v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kres\u0165anskej trad\u00edcii dodnes vn\u00edman\u00fd ako mari\u00e1nske mesto, ako miesto M\u00e1riinho nanebovzatia. Preto sa pr\u00e1ve tam v roku 431 konal ekumenick\u00fd snem, na ktorom bola sl\u00e1vnostne potvrden\u00e1 pravda viery, \u017ee M\u00e1ria je Bohorodi\u010dka.<\/p>

Do tohto obdobia spadaj\u00fa i korene sviatku Nanebovzatia Panny M\u00e1rie. Sl\u00e1vil sa ako najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mari\u00e1nsky sviatok tak na V\u00fdchode, ako aj na Z\u00e1pade. Najstar\u0161ie dielo, ktor\u00e9 hovor\u00ed o nanebovzat\u00ed Panny M\u00e1rie je dielo, ktor\u00e9 poch\u00e1dza z gr\u00e9ckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny \u2013 De obitu S. Dominae. Byzantsk\u00fd cis\u00e1r Mauritius (588 \u2013 602) ho ustanovil za \u0161t\u00e1tny sviatok v celej svojej r\u00ed\u0161i na 15. augusta, aby tak zatienil star\u00fa orient\u00e1lnu sl\u00e1vnos\u0165 vinobrania, ktor\u00e1 si uchov\u00e1vala mnoh\u00e9 pohansk\u00e9 prvky. Z\u00e1padn\u00e1 cirkev ho sl\u00e1vila najsk\u00f4r v Galii (dne\u0161n\u00e9 Franc\u00fazsko) v 7. storo\u010d\u00ed, a to 18. janu\u00e1ra. Aj vo Vizig\u00f3tskom kr\u00e1\u013eovstve (dne\u0161n\u00e9 \u0160panielsko) sa sl\u00e1vil u\u017e v 7. storo\u010d\u00ed, ale 16. augusta.<\/p>

V R\u00edme ustanovil tento sviatok p\u00e1pe\u017e Sergius I. (687 \u2013 701). Zo za\u010diatku mal titul Natale sanctae Mariae (Narodenie Panny M\u00e1rie pre nebo), ale u\u017e r\u00edmske sakrament\u00e1re Gelasianum a Gregorianum poch\u00e1dzaj\u00face zo 6. \u2013 8. storo\u010dia ho naz\u00fdvaj\u00fa Assumptio beatae Mariae Virginis (Nanebovzatie preblahoslavenej M\u00e1rie Panny). Sergius zaviedol aj sl\u00e1vnostn\u00fa svie\u010dkov\u00fa procesiu ulicami R\u00edma v predve\u010der sviatku, ktor\u00e1 sa sl\u00e1vnostne kon\u010dila v starobylej Bazilike Santa Maria Maggiore.<\/p>

Sviatok sa sl\u00e1vil s takou \u00factou a sl\u00e1vnostnos\u0165ou, \u017ee p\u00e1pe\u017e Mikul\u00e1\u0161 I. ho vo svojich In\u0161trukci\u00e1ch Bulharom d\u00e1va na \u00farove\u0148 Vianoc, Ve\u013ekej noci a Tur\u00edc. \u00dastnu trad\u00edciu viery o nanebovzat\u00ed za\u010dali \u010doskoro hlb\u0161ie vysvet\u013eova\u0165 tak v\u00fdchodn\u00ed, ako aj z\u00e1padn\u00ed cirkevn\u00ed otcovia. Gregor, biskup v Tours, u\u017e v 6. storo\u010d\u00ed jasne zd\u00f4raz\u0148uje M\u00e1riino telesn\u00e9 nanebovzatie. T\u00fato n\u00e1uku horlivo hl\u00e1sal i sv. J\u00e1n Damasc\u00e9nsky (675 \u2013 749).<\/p>

Sv. Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd hovoril, \u017ee Panne M\u00e1rii patr\u00ed zvl\u00e1\u0161tna \u00facta hyperduliae \u2013 nad\u00facta. Od\u00f4vodnenie a z\u00e1very teol\u00f3gov o telesnom nanebovzat\u00ed Bohorodi\u010dky zhrnul a roz\u0161iroval sv. Peter Kan\u00edzius (1521 \u2013 1597). Po\u010das zasadnutia Prv\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu (8. december 1869 \u2013 preru\u0161en\u00fd 20. okt\u00f3bra 1870) v roku 1870 dvesto\u0161tyri biskupov \u017eiadalo p\u00e1pe\u017ea Pia IX., aby vyhl\u00e1sil dogmu (\u010dl\u00e1nok viery), \u017ee Panna M\u00e1ria bola po smrti s telom i du\u0161ou vzat\u00e1 do neba. Vtedy sa to nestalo.<\/p>

Nepretr\u017eit\u00e1 trad\u00edcia viery, ako aj liturgick\u00e1 trad\u00edcia a s\u00fahlasn\u00fd postoj biskupov celej Cirkvi umo\u017enili a\u017e p\u00e1pe\u017eovi Piovi XII., aby zaviazal v\u0161etk\u00fdch kres\u0165anov vo svedom\u00ed prija\u0165 vieru v nanebovzatie Panny M\u00e1rie. Urobil tak 1. novembra 1950 apo\u0161tolskou kon\u0161tit\u00faciou Munificentissimus Deus (Naj\u0161tedrej\u0161\u00ed Boh), ktorou vyhl\u00e1sil dogmu o Nanebovzat\u00ed Panny M\u00e1rie.<\/p>

Nanebovzatie Panny M\u00e1rie je tajomstvo, v ktor\u00e9 m\u00e1me veri\u0165. Uv\u00e1dzaj\u00fa sa tri vierou\u010dn\u00e9 d\u00f4vody na z\u00e1klade u\u010denia apo\u0161tolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), pod\u013ea ktor\u00e9ho triumf Krista nad diablom predpovedan\u00fd v raji spo\u010d\u00edva v trojitom v\u00ed\u0165azstve \u2013 nad hriechom, \u017eiadostivos\u0165ou a smr\u0165ou. Panna M\u00e1ria m\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na tomto triumfe pod\u013ea Bo\u017eej predpovede v raji. \u201eNepriate\u013estvo ustanovujem medzi tebou a \u017eenou, medzi tvoj\u00edm potomstvom a jej potomstvom, ono ti roz\u0161liape hlavu a ty mu zran\u00ed\u0161 p\u00e4tu.\u201c (Gn 3,15) Kristus zostal neporu\u0161en\u00fd na tele, vstal zm\u0155tvych, a tak pr\u00e1vom m\u00f4\u017eeme hovori\u0165, \u017ee aj Panna M\u00e1ria bola vzkriesen\u00e1 a osl\u00e1ven\u00e1 aj so svoj\u00edm telom.<\/p>

V tomto dokumente p\u00e1pe\u017e vysvetlil pojem Nanebovzatie Panny M\u00e1rie, aby veriaci nemali nejasnosti v ch\u00e1pan\u00ed tejto pravdy viery. P\u00e1pe\u017e vyhl\u00e1sil: \u201eNepo\u0161kvrnen\u00e1 Bohorodi\u010dka, v\u017edy Panensk\u00e1 Bohorodi\u010dka M\u00e1ria, bola po zav\u0155\u0161en\u00ed pozemsk\u00e9ho \u017eivota s telom i du\u0161ou vzat\u00e1 do nebeskej sl\u00e1vy.\u201c<\/p>

Katechizmus Katol\u00edckej cirkvi (1992) definuje Nanebovzatie Panny M\u00e1rie takto (b. 966): \u201eNapokon bola Nepo\u0161kvrnen\u00e1 Panna, ochr\u00e1nen\u00e1 od ka\u017ed\u00e9ho dedi\u010dn\u00e9ho hriechu, po zav\u0155\u0161en\u00ed svojho pozemsk\u00e9ho \u017eivota s telom i du\u0161ou vzat\u00e1 do nebeskej sl\u00e1vy a P\u00e1n ju pov\u00fd\u0161il za Kr\u00e1\u013eovn\u00fa vesm\u00edru, aby sa pln\u0161ie pripodobnila svojmu Synovi, P\u00e1novi p\u00e1nov a v\u00ed\u0165azovi nad hriechom a smr\u0165ou.\u201c Nanebovzat\u00e1 Panna M\u00e1ria je predobrazom vzkriesenia, ktor\u00e9 \u010dak\u00e1 v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>

Katechizmus Katol\u00edckej cirkvi (b. 974) u\u010d\u00ed: \u201ePanna M\u00e1ria bola vzat\u00e1 do neba s telom a du\u0161ou, a tak u\u017e m\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na sl\u00e1ve svojho Syna, na vzkriesen\u00ed tela. M\u00e1riino nanebovzatie je osobitnou \u00fa\u010das\u0165ou na vzkriesen\u00ed Je\u017ei\u0161a Krista a predzves\u0165ou vzkriesenia ostatn\u00fdch kres\u0165anov.\u201c<\/p>

Zdroje: Arch\u00edv TK KBS\/Katechizmus Katol\u00edckej cirkvi\/Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo\/Pr\u00edru\u010dn\u00fd slovn\u00edk kres\u0165anstva<\/em><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Katol\u00edcka cirkev sl\u00e1vi prik\u00e1zan\u00fd sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny M\u00e1rie. Gr\u00e9ckokatol\u00edcka cirkev si tento sviatok pripom\u00edna v tento de\u0148 pod n\u00e1zvom Zosnutie na\u0161ej presv\u00e4tej Vl\u00e1dkyne, Bohorodi\u010dky M\u00e1rie, v\u017edy Panny. Pod\u013ea trad\u00edcie z poapo\u0161tolsk\u00e9ho obdobia Panna M\u00e1ria nezomrela pre chorobu alebo starobu,<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2153,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2150","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2150","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2150"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2150\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11778,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2150\/revisions\/11778"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2153"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2150"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2150"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2150"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}