{"id":2276,"date":"2024-09-02T06:25:00","date_gmt":"2024-09-02T04:25:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2276"},"modified":"2024-09-08T17:23:35","modified_gmt":"2024-09-08T15:23:35","slug":"vyrocie-posviacky-nasho-farskeho-kostola-9-september","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2276","title":{"rendered":"17. v\u00fdro\u010die posviacky n\u00e1\u0161ho farsk\u00e9ho kostola – 9. september 2024"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Z hist\u00f3rie\u00a0<\/p>

Po\u010diatky farnosti sa sp\u00e1jaj\u00fa s prvou p\u00edsomnou zmienkou o meste Lipany z roku 1312, v ktorej sa spom\u00edna far\u00e1r Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Na z\u00e1klade p\u00edsomnost\u00ed z obdobia rokov 1315 a\u017e 1330 sa d\u00e1 predpoklada\u0165, \u017ee osada Siedmich l\u00edp u\u017e ako farnos\u0165 zohr\u00e1vala svoju \u00falohu vo vicearchidiakon\u00e1te v roku 1302 i sk\u00f4r. Spolu s existenciou farnosti mo\u017eno r\u00e1ta\u0165 aj s existenciou kostola. Kostol bol postaven\u00fd na prelome 13. – 14. storo\u010dia v neskororom\u00e1nskom slohu v centre vtedaj\u0161ej osady, bol zasv\u00e4ten\u00fd sv. biskupovi Martinovi z Tours a bol majetkom p\u00e1nov z Kamenick\u00e9ho hradu. Zakladate\u013eom kostola bol Rikolf Tarcai\/Tarczay.\u00a0<\/p>

V priebehu storo\u010d\u00ed kostol menil svoju podobu. Pravdepodobn\u00fd prv\u00fd p\u00f4dorys z obdobia 1300 a\u017e 1320 sa skladal z hlavnej lode, presbyt\u00e9ria, ch\u00f3ru, sakristie a ve\u017ee. Strop kostola nemal gotick\u00e9 klenby ako dnes, ale bol rovn\u00fd. Bol vytvoren\u00fd z dreven\u00fdch tr\u00e1mov a drevenej v\u00fdplne, hlavn\u00e1 lo\u010f tak p\u00f4sobila vizu\u00e1lne mohutnej\u0161ie. Ve\u017ea kostola sl\u00fa\u017eila ako pozorovate\u013e\u0148a pre Kamenick\u00fd hrad a z architektonickej str\u00e1nky objektu mo\u017eno vy\u010d\u00edta\u0165, \u017ee ve\u017ea kostola netvor\u00ed celok s lo\u010fou kostola.\u00a0<\/p>

V testamente Tom\u00e1\u0161a Tarcaia z roku 1490 sa nach\u00e1dza zmienka o existencii kaplnky sv. Tom\u00e1\u0161a, apo\u0161tola. Kaplnka bola pristaven\u00e1 k ju\u017enej stene kostola a mala sl\u00fa\u017ei\u0165 ako rodinn\u00e1 hrobka Tarcaiovcov\/Tarczayovcov. Jeho syn Mikul\u00e1\u0161 sa zasl\u00fa\u017eil o najv\u00e4\u010d\u0161iu prestavbu kostola. V obdob\u00ed rokov 1513 a\u017e 1519 bol zamenen\u00fd dreven\u00fd strop v lodi presbyt\u00e9ria za kamenn\u00e9 rebr\u00e1, rovnako boli vybudovan\u00e9 kr\u00ed\u017eov\u00e9 klenby pod ch\u00f3rom. Po vymret\u00ed rodu Tarcaiovcov v roku 1576 daroval kr\u00e1\u013e Ferdinand I. majetky, kostol a cel\u00fa farnos\u0165 J\u00e1novi De\u017e\u00f6fimu\/Dessewffymu de Czernek. V tomto obdob\u00ed sa \u0161\u00edrila v krajine reform\u00e1cia, obyvatelia Lipian boli v\u00e4\u010d\u0161inou evanjelikmi a farnos\u0165 aj kostol boli spravovan\u00e9 evanjelick\u00fdmi far\u00e1rmi. Definit\u00edvny obrat a n\u00e1vrat do katol\u00edckej cirkvi nastal d\u0148a 17.3.1748. V priebehu dvoch storo\u010d\u00ed sa farnos\u0165 ocitla v ruk\u00e1ch evanjelikov trikr\u00e1t (1598-1672, 1680-1691, 1693-1748).\u00a0<\/p>

V obdob\u00ed rekatoliz\u00e1cie pod tlakom rodiny Tom\u00e1\u0161a \u0160irmaia\/Szirmaya a \u0160tefana De\u017e\u00f6fiho sa stali Lipany katol\u00edckym mestom. Na po\u010des\u0165 n\u00e1vratu do katol\u00edckej cirkvi dala Kl\u00e1ra \u0160irmaiov\u00e1 pribudova\u0165 k severnej stene kostola kaplnku sv. Kr\u00ed\u017ea v barokovo-rokokovom slohu ako hrobku rodiny De\u017e\u00f6fiovcov\/Dessewffyovcov. Z tohto obdobia poch\u00e1dzaj\u00fa pribudovan\u00e9 vchody do kostola zo z\u00e1padnej a ju\u017enej strany.\u00a0<\/p>

V rokoch 1851 – 55 sa vykonali opravn\u00e9 pr\u00e1ce farsk\u00e9ho kostola. Spr\u00e1vca farnosti Jozef Gurkay nechal premiestni\u0165 olt\u00e1r v kaplnke sv. Kr\u00ed\u017ea, premiestnil sochy, epitafy, ktor\u00e9 boli umiestnen\u00e9 na zemi, nechal primurova\u0165 k stene, taktie\u017e boli odkryt\u00e9 hroby. Ist\u00fd obyvate\u013e zaobstaral z vlastn\u00fdch prostriedkov pre kostol Bo\u017e\u00ed hrob, ktor\u00fd sa stal s\u00fa\u010das\u0165ou olt\u00e1ra v kaplnke sv. Kr\u00ed\u017ea.\u00a0<\/p>

Aj ve\u017ea kostola pre\u0161la v roku 1937 opravou, ktor\u00fa na z\u00e1klade v\u00fdberu mestskou radou vykonal Maximili\u00e1n Hudy z Lipian. Oprava pozost\u00e1vala z galvaniz\u00e1cie plechovej strechy a postavenia hromozvodu.\u00a0<\/p>

Po Druhom vatik\u00e1nskom koncile bol vn\u00fatraj\u0161ok kostola upraven\u00fd pod\u013ea dekr\u00e9tov koncilu, tzn. \u017ee obrady sa oto\u010dili smerom k \u013eudu. Kostol taktie\u017e pre\u0161iel kompletnou rekon\u0161trukciou interi\u00e9ru aj exteri\u00e9ru. Zasl\u00fa\u017eil sa o to dekan Torysk\u00e9ho dekan\u00e1tu, Pavol Dr\u00e1b, z darov veriacich v 70-tych rokoch 20. storo\u010dia. V r\u00e1mci vonkaj\u0161\u00edch pr\u00e1c bola osekan\u00e1 omietka do muriva a dan\u00e1 nov\u00e1 omietka, vymenila sa krytina ve\u017ee z p\u00f4vodnej plechovej za meden\u00fa. Interi\u00e9r kostola pre\u0161iel zna\u010dnou obnovou. Zv\u00e4\u010d\u0161il sa otvor do severnej kaplnky, kaplnka sa spr\u00edstupnila aj vchodom cez kostoln\u00fa ve\u017eu, bolo in\u0161talovan\u00e9 elektrick\u00e9 vykurovanie, polo\u017een\u00e1 mramorov\u00e1 dla\u017eba, vymenen\u00fd p\u00f4vodn\u00fd organ za nov\u00fd – elektrick\u00fd, bola odstr\u00e1nen\u00e1 kazate\u013enica z \u013eavej strany obl\u00faka presbyt\u00e9ria, umiestnen\u00fd dreven\u00fd st\u00f4l a kazate\u013enica pred hlavn\u00fd olt\u00e1r smerom k \u013eudu. Niektor\u00e9 interi\u00e9rov\u00e9 doplnky ako sochy a mal\u00e9 olt\u00e1re boli darovan\u00e9 do in\u00fdch farnost\u00ed.\u00a0<\/p>

Koncom 20. storo\u010dia za spr\u00e1vy farnosti dekanom Kamilom Jankechom bola zo severnej strany kostola pribudovan\u00e1 (zv\u00e4\u010d\u0161en\u00e1) sakristia s toaletou.\u00a0<\/p>

Za\u010diatkom 21. storo\u010dia (2005 – 2007) pre\u0161iel kostol rozsiahlou rekon\u0161trukciou a moderniz\u00e1ciou interi\u00e9ru a exteri\u00e9ru, zasl\u00fa\u017eil sa o to far\u00e1r Vladim\u00edr \u0160ost\u00e1k. V roku 2004 sa farsk\u00e1 hospod\u00e1rska rada spolu so stavebnou komisiou zaoberala obnovou farsk\u00e9ho chr\u00e1mu poznamenan\u00e9ho vlhkos\u0165ou, ch\u00fdbaj\u00facim vykurovan\u00edm a nedostato\u010dn\u00fdm vetran\u00edm. Rekon\u0161trukcia zah\u0155\u0148ala nasledovn\u00e9: nanovo bola vyrie\u0161en\u00e1 sv\u00e4ty\u0148a chr\u00e1mu, podlahov\u00e9 k\u00farenie, orezanie a vyle\u0161tenie dla\u017eby a zak\u00fapenie novej (sv\u00e4ty\u0148a, stredn\u00fd p\u00e1s a severn\u00e1 kaplnka), nov\u00e9 dia\u013ekovo ovl\u00e1dan\u00e9 okn\u00e1, in\u0161tal\u00e1cia vzduchotechniky, nov\u00e1 elektroin\u0161tal\u00e1cia a vn\u00fatorn\u00e9 osvetlenie, renov\u00e1cia a san\u00e1cia vn\u00fatorn\u00fdch stien, rekon\u0161trukcia ch\u00f3ru s nov\u00fdm schodi\u0161\u0165om a z\u00e1bradl\u00edm, odstr\u00e1nenie star\u00fdch n\u00e1terov, vyma\u013eovanie kostola a rekon\u0161trukcia obrazov \u0161tyroch evanjelistov, renov\u00e1cia port\u00e1lov, nov\u00e1 vonkaj\u0161ia fas\u00e1da, nov\u00e9 latovanie strechy, nov\u00e1 stre\u0161n\u00e1 krytina, nov\u00e9 da\u017e\u010fov\u00e9 \u017e\u013eaby a zvody, nov\u00e9 lavice, nov\u00e9 ju\u017en\u00e9 a sakristiov\u00e9 dvere, nov\u00fd n\u00e1bytok sakristie a in\u00e9 dreven\u00e9 doplnky, nov\u00fd kamenn\u00fd olt\u00e1r a ambona. V roku 2009 sa zrealizovala in\u0161tal\u00e1cia nov\u00e9ho zvona a vonkaj\u0161ieho osvetlenia. Celkov\u00e9 n\u00e1klady rekon\u0161trukcie Sk 7190000,- (2 mil. pr\u00edspevok mesta, 250 tis. pr\u00edspevok \u0161t\u00e1tu, najv\u00e4\u010d\u0161ia polo\u017eka dary veriacich).\u00a0<\/p>

Interi\u00e9r kostola\u00a0<\/p>

Skvostom lipianskeho kostola je neskorogotick\u00fd hlavn\u00fd olt\u00e1r umiestnen\u00fd v presbyt\u00e9riu, ktor\u00fd poch\u00e1dza z dielne Majstra Pavla z Levo\u010de z obdobia 1512 – 1520. Vo vrchnej \u010dasti olt\u00e1ra, v jeho strede, je v\u00fdjav korunov\u00e1cie Panny M\u00e1rie Najsv\u00e4tej\u0161ou Trojicou, v dvoch poloviciach \u0161t\u00edtu s\u00fa umiestnen\u00e9 so\u0161ky sv. Barbory a sv. Katar\u00edny Alexandrijskej. V olt\u00e1rnej skrini vysokej dva metre stoja tri sochy: (z\u013eava) sv. Martin z Tours so \u017eobr\u00e1kom pri noh\u00e1ch, Madona s Je\u017ei\u0161kom a sv. Mikul\u00e1\u0161. Po stran\u00e1ch olt\u00e1rnej skrine s\u00fa dvojit\u00e9 kr\u00eddla ma\u013eovan\u00e9 bardejovsk\u00fdm majstrom Hansom K\u00f6hlerom. Na otvoren\u00fdch kr\u00eddlach je vyobrazen\u00e9: Zvestovanie, Narodenie P\u00e1na, Nav\u0161t\u00edvenie a Smr\u0165 Panny M\u00e1rie. Na zatvoren\u00fdch kr\u00eddlach je vyobrazen\u00fd tzv. Pa\u0161iov\u00fd cyklus: Kristus v Getsemanskej z\u00e1hrade, Kristus pod kr\u00ed\u017eom, Zajatie Krista, Kalv\u00e1ria, Kristus pred Pil\u00e1tom, S\u0148atie z kr\u00ed\u017ea, Kristus sa l\u00fa\u010di s Pannou M\u00e1riou a Ecce Homo. Pod olt\u00e1rnou skri\u0148ou, v jej strede, sa nach\u00e1dza dreven\u00fd sv\u00e4tost\u00e1nok. V zadnej stene presbyt\u00e9ria sa nach\u00e1dza \u017eeleznou tepanou mrie\u017ekou zakryt\u00fd v\u00fdklenok starobyl\u00e9ho sv\u00e4tost\u00e1nku. Na severnej stene nechal majster Vincent z Raguzy vytesa\u0165 nov\u00fd sv\u00e4tost\u00e1nok, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edva dodnes. V m\u00fare sv\u00e4tyne v\u013eavo sa nach\u00e1dza pomn\u00edk Melichara Feke\u0161h\u00e1ziho, kapit\u00e1na hradu Kamenica, z roku 1621. Pod gotick\u00fdm obl\u00fakom deliacim presbyt\u00e9rium a lo\u010f je umiestnen\u00fd obetn\u00fd st\u00f4l v tvare chleba a ambona v tvare zvitku P\u00edsma vytesan\u00e9 z dobrovodsk\u00e9ho pieskovca. S\u00fa dielom soch\u00e1ra Viliama Ga\u017e\u00edka.\u00a0<\/p>

V lodi kostola je umiestnen\u00e1 krstite\u013enica z 15. storo\u010dia, ktor\u00e1 je vysekan\u00e1 z pieskovca, vrchn\u00e1k krstite\u013enice je z tepanej mede a poch\u00e1dza z 18. storo\u010dia. V s\u00fa\u010dasnej dobe nad krstite\u013enicou je umiestnen\u00fd kr\u00ed\u017e s plastikou Krista. Korpus aj kr\u00ed\u017e je drevorezba z druhej polovice 15. storo\u010dia a poch\u00e1dza z dielne Majstra Pavla z Levo\u010de. V kaplnke sv. Tom\u00e1\u0161a a v lodi kostola s\u00fa rozmiestnen\u00e9 jednotliv\u00e9 zastavenia kr\u00ed\u017eovej cesty. Vyrez\u00e1van\u00e1 kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta je dielom tirolskej \u0161koly a bola uroben\u00e1 na za\u010diatku 20. storo\u010dia. V lodi je umiestnen\u00e9 \u010derveno-mramorov\u00e9 epitaf\u00e1rium Melichara Ducho\u0148a, \u00faradn\u00edka, z roku 1636. Na prie\u010del\u00ed ch\u00f3ru sa nach\u00e1dza erb rodu Tarcaiovcov.\u00a0<\/p>

V ju\u017enej kaplnke sv. Tom\u00e1\u0161a apo\u0161tola je umiestnen\u00fd neskorogotick\u00fd olt\u00e1r sv. Anny, ktor\u00fd je star\u0161\u00ed ako hlavn\u00fd olt\u00e1r. Klenotom olt\u00e1ra je dreven\u00e1 socha sv. Anny, ktor\u00e1 dr\u017e\u00ed na jednej ruke die\u0165a, Je\u017ei\u0161a Krista, a na druhej ruke Pannu M\u00e1riu, tie\u017e ako die\u0165a. Olt\u00e1r je tabu\u013eov\u00fd. Na otvoren\u00fdch tabuliach mo\u017eno vidie\u0165 obrazy: Zvestovanie P\u00e1na, Narodenie P\u00e1na, Kla\u0148anie sa troch kr\u00e1\u013eov, Smr\u0165 Panny M\u00e1rie a na zatvoren\u00fdch tabuliach s\u00fa zobrazen\u00e9 z \u013eavej strany sv. Barbora, sv. Apol\u00f3nia, sv. Dorota, sv. Agnesa a z pravej strany sv. Lucia, sv. Katar\u00edna, sv. Ur\u0161u\u013ea a sv. Margita. Na predele je ma\u013eba Corpus domini. Obraz na podstavci olt\u00e1ra zn\u00e1zor\u0148uje Vzkriesen\u00e9ho Krista a po jeho stran\u00e1ch s\u00fa Panny M\u00e1ria a sv. J\u00e1n, evanjelista. V tejto kaplnke s\u00fa dva erby, mramorov\u00fd v\u00ednovo\u010derven\u00fd erb J\u00e1na De\u017e\u00f6fiho a erb rodu De\u017e\u00f6fiovcov. Na \u013eavej strane kaplnky stoj\u00ed pomn\u00edk v tvare tumby zo zvolensk\u00e9ho \u010derven\u00e9ho mramoru z roku 1649, ktor\u00fd dala postavi\u0165 man\u017eelka \u0160tefana De\u017e\u00f6fiho, Katar\u00edna Darholzov\u00e1 z Fint\u00edc, ako d\u00f4kaz man\u017eelskej l\u00e1sky. Nach\u00e1dza sa tu aj n\u00e1hrobn\u00fd pomn\u00edk Tom\u00e1\u0161a Tarcaia zhotoven\u00fd z ostrihomsk\u00e9ho mramoru v roku 1493 a pomn\u00edk vnu\u010dky Katar\u00edny Darholzovej z \u010derven\u00e9ho pieskovca.\u00a0<\/p>

V severnej kaplnke sv. Kr\u00ed\u017ea je umiestnen\u00fd olt\u00e1r, v skrini ktor\u00e9ho je pieta – m\u0155tvy Kristus v lone Panny M\u00e1rie. Drevorezba poch\u00e1dza z druhej polovice 14. storo\u010dia a patr\u00ed medzi najstar\u0161ie pamiatky v\u00f4bec. Do podstavca olt\u00e1ra bol v obdob\u00ed rokov 1851 – 55 zapracovan\u00fd Bo\u017e\u00ed hrob – plastika tela Krista ulo\u017een\u00e1 v hrobe. V kaplnke vpravo pri vstupe je umiestnen\u00fd pomn\u00edk z \u010dierneho mramoru, ktor\u00fd dal svojim rodi\u010dom, \u0160tefanovi De\u017e\u00f6fimu a Kl\u00e1re \u0160em\u0161eiovej\/Semseyovej, postavi\u0165 syn \u0160tefan. Horn\u00fa \u010das\u0165 vyp\u013a\u0148a erb rodiny De\u017e\u00f6fiovcov a erb rodiny \u0160em\u0161eiovcov\/Semseyovcov. Ve\u013emi pekn\u00fdm je \u0161tuk na strope kaplnky, kde s\u00fa vyobrazen\u00ed \u0161tyria evanjelisti – Marek, Mat\u00fa\u0161, Luk\u00e1\u0161 a J\u00e1n, ktor\u00fd je pozl\u00e1ten\u00fd 24 kar\u00e1tov\u00fdm zlatom.\u00a0<\/p>

Exteri\u00e9r kostola\u00a0<\/p>

Pod kostolom s\u00fa dve krypty – rodinn\u00e9 hrobky De\u017e\u00f6fiovcov, jedna je pod sv\u00e4ty\u0148ou a druh\u00e1 pod kaplnkou sv. Kr\u00ed\u017ea. Obruby kostoln\u00fdch br\u00e1n s\u00fa pr\u00e1cou majstra Vincenta z Raguzy.\u00a0<\/p>

Kostol je obkolesen\u00fd zele\u0148ou – mal\u00fdm parkom so starobylou lipou. Na kostolnom n\u00e1dvor\u00ed je umiestnen\u00e1 socha sv. J\u00fadu a sv. Flori\u00e1na.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t