{"id":2789,"date":"2024-12-02T05:30:00","date_gmt":"2024-12-02T04:30:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2789"},"modified":"2024-11-24T11:58:17","modified_gmt":"2024-11-24T10:58:17","slug":"slavnost-neposkvrneneho-pocatia-panny-marie-9-december-2019","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2789","title":{"rendered":"Sl\u00e1vnos\u0165 Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie – 9. december 2024"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Vo \u0161tvrtok 8. decembra bude prik\u00e1zan\u00fd sviatok – Sl\u00e1vnos\u0165 Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Preblahoslavenej Panny M\u00e1rie.<\/p>

Cirkev od apo\u0161tolsk\u00fdch \u010dias u\u010dila, \u017ee Bo\u017e\u00ed Syn, Mesi\u00e1\u0161 a Vykupite\u013e sveta sa zrodil z Panny M\u00e1rie. Predpovedal to aj staroz\u00e1konn\u00fd prorok Izai\u00e1\u0161: \u201eH\u013ea Panna po\u010dne a porod\u00ed syna a daj\u00fa mu meno Emanuel, \u010do zna\u010d\u00ed Boh s nami\u201c (Iz 7,14). To napokon vyzn\u00e1vame i my v\u0161etci v apo\u0161tolskom vyznan\u00ed viery: Ver\u00edm v Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fd sa po\u010dal z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho a narodil sa z M\u00e1rie Panny. \u010co v\u0161ak znamen\u00e1, \u017ee Panna M\u00e1ria bola nepo\u0161kvrnene po\u010dat\u00e1? Cirkev v n\u00e1uke o Nepo\u0161kvrnenom po\u010dat\u00ed Panny M\u00e1rie u\u010d\u00ed, \u017ee v\u010faka jej slobodn\u00e9mu \u201esta\u0148 sa\u201c, sa mohol vteli\u0165 Bo\u017e\u00ed Syn Je\u017ei\u0161 Kristus. To n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee Panna M\u00e1ria bola pri po\u010dat\u00ed v \u017eivote svojej matky sv\u00e4tej Anny uchr\u00e1nen\u00e1 od dedi\u010dn\u00e9ho hriechu. Boh Otec v Panne M\u00e1rii pripravil pre svojho Syna matku, ktor\u00e1 by bola d\u00f4stojn\u00fdm pr\u00edbytkom pre jeho od ve\u010dnosti existuj\u00faceho Syna. Cez archanjela Gabriela ju v\u0161ak po\u017eiadal o jej slobodn\u00fd s\u00fahlas so svojim pl\u00e1nom.<\/p>

Ako mari\u00e1nsky sviatok sa Nepo\u0161kvrnen\u00e9 po\u010datie Panny M\u00e1rie za\u010dal v Cirkvi sl\u00e1vi\u0165 v \u00f4smom storo\u010d\u00ed na V\u00fdchode a o sto rokov nesk\u00f4r i na Z\u00e1pade. P\u00e1pe\u017e Klement XI. v roku 1708 nariadil, \u017ee bude z\u00e1v\u00e4zn\u00fdm pre cel\u00fa Cirkev. T\u00fato vierou\u010dn\u00fa pravdu Cirkvi ako dogmu vyhl\u00e1sil \u201eex catedra\u201c p\u00e1pe\u017e Pius IX. 8. decembra 1854 bullou Ineffabilis Deus. O \u0161tyri roky nesk\u00f4r sa Panna M\u00e1ria pod t\u00fdmto menom predstavila pri svojom zjaven\u00ed v Lurdoch Bernadete Soubirousovej, ktorej povedala: \u201eJa som Nepo\u0161kvrnen\u00e9 po\u010datie\u201c.<\/p>

\u201eKe\u010f pri\u0161la plnos\u0165 \u010dasu, Boh poslal svojho Syna, naroden\u00e9ho zo \u017eeny, naroden\u00e9ho pod z\u00e1konom, aby vyk\u00fapil t\u00fdch, \u010do boli pod z\u00e1konom a aby sme dostali adopt\u00edvne synovstvo,\u201c hovor\u00ed n\u00e1m sv\u00e4t\u00fd apo\u0161tol Pavol (Gal 4,4-5). Bola to v\u00f4\u013ea nebesk\u00e9ho Otca, aby bol jeho Syn, Je\u017ei\u0161 Kristus poslan\u00fd na svet na sp\u00e1su \u013eudstva (porov. Jn 3, 16; Fil 2, 6-11). Bola to teda Otcova v\u00f4\u013ea, aby bola \u017eena d\u00f4verne zapojen\u00e1 do tohto ve\u013ek\u00e9ho pl\u00e1nu sp\u00e1sy \u010dloveka. \u201eMatka Spasite\u013ea m\u00e1 presn\u00e9 miesto v pl\u00e1ne sp\u00e1sy,\u201c nap\u00edsal aj J\u00e1n Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater.<\/p>

V bohatom \u00fastnom podan\u00ed Cirkvi vy\u0161li z in\u0161pirovan\u00fdch str\u00e1nok Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma vnuknut\u00e9 Duchom Sv\u00e4t\u00fdm \u0161tyri z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 vierou\u010dn\u00e9 dogmy o Panne M\u00e1rii (DV 9,10). Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil v dogmatickej kon\u0161tit\u00facii Lumen gentium hovor\u00ed: \u201ePannu M\u00e1riu, ktor\u00e1 pri anjelskom zvestovan\u00ed prijala Bo\u017eie Slovo do srdca i lona a priniesla na svet \u017divot, uzn\u00e1vame a uctievame ako prav\u00fa Matku Bo\u017eiu a Vykupite\u013eovu\u201c (LG 53). Tieto slov\u00e1 Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu s\u00fa ozvenou Efezsk\u00e9ho koncilu. Tento rann\u00fd ekumenick\u00fd koncil definoval roku 431 prv\u00fa Mari\u00e1nsku dogmu, \u017ee Panna M\u00e1ria je Bo\u017eou Matkou – \u201eTheot\u00f3kos\u201c a vyhl\u00e1sil, \u017ee M\u00e1ria je naozaj Matka Boha, Syna \u010dloveka: \u201eSv\u00e4t\u00e1 Panna je Bo\u017eou Matkou, preto\u017ee pod\u013ea tela priniesla na svet Bo\u017eie Slovo, ktor\u00e9 sa stalo telom\u201c (DS 113). O nieko\u013eko storo\u010d\u00ed nesk\u00f4r \u017eiv\u00e1 a modliaca sa Cirkev zv\u00e1\u017eila zjavenie o panenstve M\u00e1rie v P\u00edsme a definovala druh\u00fa mari\u00e1nsku dogmu o trvalom panenstve Panny M\u00e1rie. Na Later\u00e1nskej synode roku 649 p\u00e1pe\u017e Martin I. vyhl\u00e1sil trojak\u00fa podstatu panenstva M\u00e1rie: \u201eM\u00e1ria po\u010dala bez oplodnenia mu\u017eom z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, bez poru\u0161enia porodila Krista a po p\u00f4rode si zachovala neporu\u0161en\u00e9 panenstvo\u201c (Later\u00e1nsky synoda r. 649 A.D., DS 256).<\/p>

Tretia mari\u00e1nska dogma, o ktorej hovor\u00edme pr\u00e1ve dnes, pri\u0161la o viac ne\u017e tis\u00edc rokov nesk\u00f4r. Defin\u00edcia zap\u00edsan\u00e1 v bulle p\u00e1pe\u017ea Pia IX. Ineffabilis Deus (DS 1641) hovor\u00ed: \u201eNajsv\u00e4tej\u0161ia Panna M\u00e1ria bola od prv\u00e9ho okamihu svojho po\u010datia vyvolenou ako jedine\u010dn\u00fd dar milosti a v\u00fdsad od V\u0161emoh\u00faceho Boha, pre z\u00e1sluhy Je\u017ei\u0161a Krista, Vykupite\u013ea \u013eudstva, bola uchovan\u00e1 \u010distou od ka\u017edej \u0161kvrny dedi\u010dn\u00e9ho hriechu\u201c. Stalo sa tak 8. decembra 1854. Bolo to sl\u00e1vnostn\u00e9 potvrdenie st\u00e1ro\u010d\u00ed kres\u0165anskej viery, \u017ee t\u00e1, ktor\u00fa anjel pozdravil ako \u201emilostipln\u00fa\u201c (Lk 1, 28), vst\u00fapila do svojho \u013eudsk\u00e9ho bytia bez po\u0161kvrny dedi\u010dn\u00e9ho hriechu.<\/p>

Vyhl\u00e1senie dogmy o Nepo\u0161kvrnenom po\u010dast\u00ed sa uskuto\u010dnilo a\u017e po diskusi\u00e1ch, ktor\u00e9 trvali nieko\u013eko storo\u010d\u00ed. Udialo sa v nap\u00e4tej situ\u00e1cii v R\u00edme, ke\u010f zanikal p\u00e1pe\u017esk\u00fd \u0161t\u00e1t. Bl. Pius IX. bol vlastne jeho poslednou hlavou. Kr\u00e1tko na to nasledoval Prv\u00fd vatik\u00e1nsky koncil, ktor\u00fd potvrdil neomylnos\u0165 p\u00e1pe\u017eov, \u010do sa t\u00fdka viery a mravov, a to je aj pr\u00edpad vyhlasovania dogiem a kanoniz\u00e1ci\u00ed. Dogma bola vyhl\u00e1sen\u00e1 i napriek tomu, \u017ee niektor\u00ed z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch u\u010dite\u013eov Cirkvi \u2013 konkr\u00e9tne sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd a sv\u00e4t\u00fd Bernard z Clairvaux \u2013 nes\u00fahlasili s teologick\u00fdmi d\u00f4vodmi n\u00e1uky o Nepo\u0161kvrnenom Po\u010dat\u00ed. Pozit\u00edvne sa v\u0161ak k tejto vierou\u010dnej pravde staval zn\u00e1my blahoslaven\u00fd J\u00e1n Duns Scotus, franti\u0161k\u00e1n, schlastik. Jednoduch\u00fdm, ale ve\u013emi r\u00e1znym sp\u00f4sobom obh\u00e1jil t\u00e9zu o Nepo\u0161kvrnenej: \u201eBoh mohol, chcel a urobil.\u201c<\/p>

V 17. storo\u010d\u00ed R\u00edmska inkviz\u00edcia, neskor\u0161ie Sv\u00e4t\u00e9 of\u00edcium, nesk\u00f4r Kongreg\u00e1cia pre n\u00e1uku viery, dnes Dikast\u00e9rium pre n\u00e1uku viery, zak\u00e1zala pou\u017e\u00edva\u0165 v\u00fdraz \u201eNepo\u0161kvrnen\u00e9 po\u010datie\u201c. A\u017e p\u00e1pe\u017e Gregor XVI. v rokoch 1831-1846 bol priaznivo naklonen\u00fd vyhl\u00e1seniu dogmy, ale pre opoz\u00edciu katol\u00edckych kruhov z Nemecka, Franc\u00fazska a Anglicka nemohol svoj \u00famysel uskuto\u010dni\u0165. Ke\u010f potom jeho n\u00e1stupca Pius IX. kone\u010dne t\u00fato dogmu vyhl\u00e1sil, urobil tak aj napriek mnoh\u00fdm n\u00e1mietkam aj zo strany biskupov, ktor\u00ed tvrdili, \u017ee to nie je ani potrebn\u00e9, ani vhodn\u00e9. Ako odpove\u010f na sl\u00e1vnostn\u00e9 vyhl\u00e1senie dogmy o Nepo\u0161kvrnenom Po\u010dat\u00ed prusk\u00fd kr\u00e1\u013e Friedrich Viliam IV., ktor\u00fd bol protestant, sa pok\u00fa\u0161al zorganizova\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fd protest. Niektor\u00ed pravosl\u00e1vni, anglik\u00e1nski, luter\u00e1nski a kalv\u00ednski teol\u00f3govia toto vyhl\u00e1senie okam\u017eite ods\u00fadili.<\/p>

Dnes, po vy\u0161e sto rokoch, je to u\u017e d\u00e1vno zabudnut\u00e9. Vierou\u010dn\u00e1 pravda Cirkvi o mieste, \u00falohe a v\u00fdzname Panny M\u00e1rie v Cirkvi, zost\u00e1va pre n\u00e1s maj\u00e1kom na ceste k Je\u017ei\u0161ovi, kam n\u00e1s predi\u0161la ona, Panna M\u00e1ria, ktor\u00fa n\u00e1m s\u00e1m Je\u017ei\u0161 Kristus, Bo\u017e\u00ed Syn, dal za matku. Nepo\u0161kvrnen\u00fdm po\u010dat\u00edm sa toti\u017e tajomstvo Panny M\u00e1rie v Bo\u017eom pl\u00e1ne sp\u00e1sy \u013eudstva nekon\u010d\u00ed, naopak, pr\u00e1ve sa za\u010d\u00edna. Boh si ju vybral, povolal, a \u017eiadal o jej slobodn\u00fd s\u00fahlas. Aj Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil n\u00e1m pripom\u00edna: \u201eLebo ani po svojom nanebovzat\u00ed neprestala v tomto spasite\u013enom poslan\u00ed, ale svoj\u00edm mnohon\u00e1sobn\u00fdm orodovan\u00edm n\u00e1m aj na\u010falej z\u00edskava dar ve\u010dn\u00e9ho spasenia\u201c.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vo \u0161tvrtok 8. decembra bude prik\u00e1zan\u00fd sviatok – Sl\u00e1vnos\u0165 Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Preblahoslavenej Panny M\u00e1rie. Cirkev od apo\u0161tolsk\u00fdch \u010dias u\u010dila, \u017ee Bo\u017e\u00ed Syn, Mesi\u00e1\u0161 a Vykupite\u013e sveta sa zrodil z Panny M\u00e1rie. Predpovedal to aj staroz\u00e1konn\u00fd prorok Izai\u00e1\u0161: \u201eH\u013ea Panna po\u010dne<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2261,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2789","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2789","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2789"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2789\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11997,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2789\/revisions\/11997"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2261"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2789"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2789"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2789"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}