{"id":2831,"date":"2023-12-17T17:00:00","date_gmt":"2023-12-17T16:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2831"},"modified":"2023-12-10T22:59:59","modified_gmt":"2023-12-10T21:59:59","slug":"vianoce-2019","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=2831","title":{"rendered":"Vianoce 2023"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Okrem v\u00fdro\u010dnej sl\u00e1vnosti ve\u013ekono\u010dn\u00e9ho tajomstva Cirkev si odprad\u00e1vna najviac pripom\u00edna pamiatku Narodenia P\u00e1na a jeho prv\u00fdch zjaven\u00ed. To sa uskuto\u010d\u0148uje vo viano\u010dnom obdob\u00ed.<\/h4>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Na Vianoce kres\u0165ania sl\u00e1via narodenie Je\u017ei\u0161a Krista. S\u00fa to sviatky Bo\u017eieho vtelenia, sviatky vyk\u00fapenia, pokoja a l\u00e1sky. Vianoce osl\u00e1via na celom svete dve miliardy veriacich. Presn\u00fd d\u00e1tum narodenia P\u00e1na zn\u00e1my nie je. Sl\u00e1venie 25. decembra\u00a0ako d\u0148a narodenia Je\u017ei\u0161a Krista je dolo\u017een\u00e9 po prv\u00fd raz z roku 336 v R\u00edme.<\/p>

Na z\u00e1klade odli\u0161n\u00fdch trad\u00edci\u00ed sl\u00e1via kres\u0165ania r\u00f4znych cirkv\u00ed Vianoce v r\u00f4znych term\u00ednoch. Katol\u00edci, protestanti a \u010das\u0165 pravosl\u00e1vnych sl\u00e1via Vianoce 25. decembra pod\u013ea gregori\u00e1nskeho kalend\u00e1ra. Niektor\u00e9 skupiny veriacich oslavuj\u00fa viano\u010dn\u00e9 sviatky pod\u013ea juli\u00e1nskeho kalend\u00e1ra v janu\u00e1ri (\u0160tedr\u00fd de\u0148 6. janu\u00e1ra a samotn\u00e1 sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na 7. janu\u00e1ra).<\/p>

NARODENIE P\u00c1NA – VIANOCE (25. december)<\/strong><\/p>

Sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na je popri Ve\u013ekej noci a Tur\u00edcach najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm cirkevn\u00fdm sviatkom. Spo\u010diatku narodenie P\u00e1na nemalo svoj osobitn\u00fd sviatok a od polovice 3. storo\u010dia sa pripom\u00ednalo na V\u00fdchode spolu s in\u00fdmi \u201ezjaveniami P\u00e1na\u201c. Sviatok sa sl\u00e1vil 6. janu\u00e1ra. Na Z\u00e1pade sa v\u0161ak v polovici 4. storo\u010dia za\u010d\u00edna objavova\u0165 osobitn\u00e1 spomienka Bo\u017eieho narodenia –\u00a0prv\u00fd z\u00e1znam je z R\u00edma z r. 336 a tam sa pod\u013ea tohto z\u00e1znamu\u00a0de\u0148 Narodenia P\u00e1na\u00a0sl\u00e1vil u\u017e 25. decembra.\u00a0<\/p>

INTERPRET\u00c1CIA VZNIKU TOHTO D\u00c1TUMU<\/strong><\/p>

25. marca sa v\u0161eobecne sl\u00e1vil sviatok Zvestovania P\u00e1na, ke\u010f archanjel Gabriel zvestoval M\u00e1rii, \u017ee bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (\u010das v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a v tele matky) pod\u013ea tohto datovania pripadol symbolick\u00fd de\u0148 narodenia P\u00e1na pr\u00e1ve 25. december.\u00a0<\/p>

\u010eal\u0161ou z interpret\u00e1ci\u00ed stanovenia d\u00e1tumu Vianoc je dejinne \u2013 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 hypot\u00e9za, ktor\u00e1 hovor\u00ed o christianiz\u00e1cii a novej kres\u0165anskej interpret\u00e1cii r\u00edmskeho sviatku narodenia Slnka.\u00a0Pod\u013ea nej kres\u0165ania p\u00f4vodne pohansk\u00fd sviatok Natalis Solis invicti pou\u017eili a nanovo ho interpretovali v kres\u0165anskom duchu. R\u00edmski kres\u0165ania tento \u0161t\u00e1tny sviatok Slnka za\u010dali sl\u00e1vi\u0165 ako vlastn\u00fd sviatok narodenia Krista \u2013 Slnka na z\u00e1klade biblick\u00fdch cit\u00e1tov. Kristus je tie\u017e naz\u00fdvan\u00fd napr\u00edklad Slnko spravodlivosti \u2013 Sol iustitiae\u00a0alebo Lux Mundi – Svetlo sveta.<\/p>

Tento d\u00e1tum bol v\u0161eobecne prijat\u00fd a ve\u013emi r\u00fdchlo sa ujal. Sv. J\u00e1n Zlato\u00fasty (347 – 407) vo svojej k\u00e1zni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, \u017ee rozhodnutie sl\u00e1vi\u0165 Bo\u017eie narodenie 25. decembra je spr\u00e1vne a bolo potvrden\u00e9 r\u00fdchlym prijat\u00edm tohto sviatku v celom kres\u0165anskom svete od Tr\u00e1cie po C\u00e1diz.<\/p>

Od 6. storo\u010dia na sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na k\u0148az celebruje tri sv\u00e4t\u00e9 om\u0161e: om\u0161u v noci ( tzv. polno\u010dn\u00e1); om\u0161u na \u00fasvite (tzv. pastiersku) a om\u0161u\u00a0vo dne.\u00a0V R\u00edme p\u00e1pe\u017e zvykol sl\u00fa\u017ei\u0165 polno\u010dn\u00fa om\u0161u v Bazilike Panny M\u00e1rie Sne\u017enej (Santa Maria Maggiore) pri jasli\u010dk\u00e1ch, rann\u00fa v gr\u00e9ckom Chr\u00e1me sv. Anast\u00e1zie a sl\u00e1vnostn\u00fa denn\u00fa v Bazilike sv. Petra. P\u00e1pe\u017e Benedikt XIV. (1740 – 1758) pripisoval t\u00fdmto trom sv\u00e4t\u00fdm om\u0161iam symboliku trojak\u00e9ho zrodenia Je\u017ei\u0161a Krista: od ve\u010dnosti v lone Nebesk\u00e9ho Otca, telesne a v \u010dase z Panny M\u00e1rie v Betleheme a duchovne v na\u0161ich srdciach.<\/p>

Je\u017ei\u0161 sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov ju\u017ene od Jeruzalema, rodisko kr\u00e1\u013ea D\u00e1vida. Sem pri\u0161iel kv\u00f4li s\u010d\u00edtaniu obyvate\u013estva Jozef z Nazaretu so svojou sn\u00fabenicou M\u00e1riou a tu (pod\u013ea trad\u00edcie v jaskyni za mestom) sa narodil Je\u017ei\u0161.<\/p>

Sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na mo\u017eno pred om\u0161ou v noci ozn\u00e1mi\u0165 spevom z R\u00edmskeho martyrol\u00f3gia:<\/p>

Dvadsiateho piateho decembra, po uplynut\u00ed nespo\u010detn\u00fdch vekov od stvorenia sveta, ke\u010f na po\u010diatku stvoril Boh nebo i zem a \u010dloveka utvoril na svoj obraz; po premnoh\u00fdch st\u00e1ro\u010diach, ke\u010f po potope sveta Najvy\u0161\u0161\u00ed polo\u017eil obl\u00fak v\u00a0oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsa\u0165jeden storo\u010d\u00ed po tom, ako Abrah\u00e1m, n\u00e1\u0161 otec vo viere, odi\u0161iel z chaldejsk\u00e9ho Uru; po uplynut\u00ed trin\u00e1stich storo\u010d\u00ed, ako Izrael pod veden\u00edm Moj\u017ei\u0161a vy\u0161iel z Egypta; po asi tis\u00edcich rokoch od pomazania D\u00e1vida za kr\u00e1\u013ea; v \u0161es\u0165desiatom piatom t\u00fd\u017edni pod\u013ea proroctva Daniela; v\u00a0stodev\u00e4\u0165desiatom \u0161tvrtom roku olympijsk\u00fdch hier; v\u00a0sedemstop\u00e4\u0165desiatom druhom roku od zalo\u017eenia mesta R\u00edma; v \u0161tyridsiatom druhom roku vl\u00e1dy cis\u00e1ra Oktavi\u00e1na Augusta; ke\u010f bol pokoj po celom zemskom okruhu, Je\u017ei\u0161 Kristus, ve\u010dn\u00fd Boh a Syn ve\u010dn\u00e9ho Otca, chcel svoj\u00edm l\u00e1skypln\u00fdm pr\u00edchodom posv\u00e4ti\u0165 svet, po\u010dat\u00fd z Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, po deviatich mesiacoch od po\u010datia: narodil sa z M\u00e1rie Panny v judskom Betleheme a stal sa \u010dlovekom. Dnes je\u00a0Narodenie n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista pod\u013ea tela.<\/p>

Sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na sa sl\u00e1vi s vig\u00edliou a s okt\u00e1vou. Viano\u010dn\u00e9 obdobie v\u0161ak pokra\u010duje aj po \u00f4smich d\u0148och a kon\u010d\u00ed sa nede\u013eou po Zjaven\u00ed P\u00e1na nede\u013eou Krstu P\u00e1na, v\u00a0tomto liturgickom roku, ktor\u00fd sa za\u010dal Prvou adventnou nede\u013eou 27. novembra 2022, to bude Druh\u00e1 nede\u013ea po Naroden\u00ed P\u00e1na 8. janu\u00e1ra 2023\u00a0(do r. 1969 sa Viano\u010dn\u00e9 obdobie kon\u010dilo 2. febru\u00e1ra na sviatok Obetovania P\u00e1na). Do tohto obdobia zara\u010fujeme \u0161tyri v\u00fdznamn\u00e9 sviatky kres\u0165ansk\u00e9ho kalend\u00e1ra: Sviatok Sv\u00e4tej rodiny, Sl\u00e1vnos\u0165 Bohorodi\u010dky Panny M\u00e1rie, sl\u00e1vnos\u0165 Zjavenia P\u00e1na a sviatok Krstu P\u00e1na.<\/p>

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cis\u00e1ra Kon\u0161tant\u00edna, chr\u00e1m Panny M\u00e1rie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cis\u00e1r Justini\u00e1n. Tento chr\u00e1m stoj\u00ed podnes. Hlavn\u00fd olt\u00e1r sa nach\u00e1dza nad jasky\u0148ou P\u00e1novho narodenia, do ktorej po oboch stran\u00e1ch olt\u00e1ra ved\u00fa schody. Jasky\u0148a je n\u00e1dherne ozdoben\u00e1 lampami. Steny s\u00fa oblo\u017een\u00e9 mramorom a na nich je n\u00e1pis v latin\u010dine: \u201eTu sa z Panny M\u00e1rie narodil Je\u017ei\u0161 Kristus.\u201c Presn\u00e9 miesto na dla\u017ebe ozna\u010duje strieborn\u00e1 hviezda.<\/p>

Sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia P\u00e1na m\u00e1 svoju osobitn\u00fa okt\u00e1vu. V\u00a0nede\u013eu po\u010das okt\u00e1vy, alebo, ak nedele niet \u010do je v tomto roku 2022, 30. decembra je sviatok Sv\u00e4tej rodiny \u2013 Je\u017ei\u0161a, M\u00e1rie a\u00a0Jozefa. \u00a0 V\u00a0tomto liturgickom roku Sl\u00e1vnos\u0165 Bohorodi\u010dky Panny M\u00e1rie pripad\u00e1 v okt\u00e1ve Narodenia P\u00e1na na nede\u013eu a tak je to z\u00e1rove\u0148\u00a0aj Prv\u00e1 nede\u013ea po Naroden\u00ed P\u00e1na.Vypl\u00fdva to z\u00a0dokumentu Pavla VI. V\u0161eobecn\u00e9 smernice o liturgickom roku a o\u00a0kalend\u00e1ri: \u201eNa nede\u013eu nemo\u017eno natrvalo ur\u010di\u0165 nijak\u00fa in\u00fa sl\u00e1vnos\u0165. Av\u0161ak: v nede\u013eu v okt\u00e1ve Narodenia P\u00e1na je sviatok Sv\u00e4tej rodiny; v nede\u013eu po 6. janu\u00e1ri je sviatok Krstu Krista P\u00e1na; v nede\u013eu po sl\u00e1vnosti Zoslania Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho je sl\u00e1vnos\u0165 Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice; v posledn\u00fa nede\u013eu cezro\u010dn\u00e9ho obdobia je sl\u00e1vnos\u0165 n\u00e1\u0161ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, Kr\u00e1\u013ea vesm\u00edru.\u201c Prednos\u0165 v\u00a0liturgickom sl\u00e1ven\u00ed m\u00e1 teda nede\u013ea ako de\u0148 P\u00e1na.\u00a0V\u00fdnimku, ak na nede\u013eu pripadne sl\u00e1vnos\u0165 sv\u00e4tca m\u00e1: Sl\u00e1vnos\u0165 Narodenia sv. J\u00e1na Krstite\u013ea, sv. Petra a\u00a0Pavla, apo\u0161tolov a\u00a0sl\u00e1vnos\u0165 Nanebovzatia preblahoslavenej Panny M\u00e1rie a\u00a0 V\u0161etkych svatych.\u00a0<\/p>

V\u00a0Adventnom a v\u00a0P\u00f4stnom obdob\u00ed \u017eiadna sl\u00e1vnos\u0165 nem\u00f4\u017ee vytla\u010di\u0165 nedele tohto obdobia, ani sl\u00e1vnos\u0165 Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia preblahoslavenej Panny M\u00e1rie\u00a0ani sl\u00e1vnos\u0165 Zvestovania P\u00e1na ani sl\u00e1vnos\u0165 sv. Jozefa, \u017een\u00edcha preblahoslavenej Panny M\u00e1rie.<\/p>

PONDELOK SV. \u0160TEFANA, PRV\u00c9HO MU\u010cEN\u00cdKA\u00a0<\/strong><\/p>

Meno \u0160tefan znamen\u00e1 koruna. \u0160tefan bol prv\u00fdm Je\u017ei\u0161ov\u00fdm u\u010den\u00edkom, ktor\u00fd podst\u00fapil mu\u010den\u00edcku smr\u0165. Bol diakonom prvej Cirkvi – ustanoven\u00fd, aby sa staral o vdovy a o chudobn\u00fdch. O jeho \u017eivote sa v kr\u00e1tkosti p\u00ed\u0161e v Skutkoch apo\u0161tolov. \u0160tefan neohrozene vyzn\u00e1val svoju vieru, hovoril vo ve\u013ekej m\u00fadrosti a mnoh\u00ed sa na jeho k\u00e1zanie obr\u00e1tili. Nepriate\u013eom Cirkvi sa to v\u0161ak nep\u00e1\u010dilo.<\/p>

Pri jeho m\u00fadrosti str\u00e1cali argumenty, a tak na\u0161li mu\u017eov, ktor\u00ed krivo sved\u010dili, \u017ee hovoril proti Bohu. \u0160tefan v\u0161ak neohrozene st\u00e1l pred svojimi nepriate\u013emi. Biblia hovor\u00ed, \u017ee jeho tv\u00e1r bola ako tv\u00e1r anjela. Hovoril o Je\u017ei\u0161ovi ako o pris\u013e\u00fabenom Mesi\u00e1\u0161ovi. Vy\u010d\u00edtal svojim nepriate\u013eom, \u017ee mu neuverili. Vtedy ich pochytil ve\u013ek\u00fd hnev a za\u010dali kri\u010da\u0165.<\/p>

\u0160tefan sa v\u0161ak uprene d\u00edval do neba a povedal: \u201eVid\u00edm nebo otvoren\u00e9 a Je\u017ei\u0161a st\u00e1\u0165 po pravici Boha\u201c. Vtedy si nepriatelia zapch\u00e1vali u\u0161i, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kame\u0148ovali a\u017e na smr\u0165. K\u00fdm ho kame\u0148ovali, on sa modlil: \u201ePane Je\u017ei\u0161u, nezapo\u010d\u00edtaj im tento hriech.\u201c Po t\u00fdchto slov\u00e1ch zomrel. Pri jeho smrti bol pr\u00edtomn\u00fd aj \u0160avol, bud\u00faci ve\u013ek\u00fd apo\u0161tol Pavol.<\/p>

UTOROK SV. J\u00c1NA\u00a0,\u00a0APO\u0160TOLA A EVANJELISTU<\/strong><\/p>

Sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n, apo\u0161tol, P\u00e1nov mil\u00e1\u010dik, tvorca \u0161tvrt\u00e9ho evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spom\u00edna v tento de\u0148 v s\u00fdrskom brevi\u00e1ri z 5. storo\u010dia. Hieronymovo martyrol\u00f3gium ho tie\u017e spom\u00edna, ale spolu s bratom Jakubom.<\/p>

STREDA SV. NEVINIATOK, MU\u010cEN\u00cdKOV<\/strong><\/p>

Sviatok Sv\u00e4t\u00fdch neviniatok je u\u017e v Hieronymovom martyrol\u00f3giu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sl\u00e1vi\u0165 u\u017e koncom 4. storo\u010dia. Je v \u00fazkom spojen\u00ed s Vianocami. Na V\u00fdchode sl\u00e1vili tento sviatok v s\u00fdrskej, byzantskej a koptskej Cirkvi.<\/p>

\u0160TVRTOK PIATY DE\u0147 V OKT\u00c1VE NARODENIA P\u00c1NA. Sv. Tom\u00e1\u0161a Becketa, biskupa a mu\u010den\u00edka<\/strong><\/p>

Sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161 Becket sa narodil v Lond\u00fdne 21. 12. 1118. V Canterbury vst\u00fapil do duchovn\u00e9ho stavu, stal sa kancel\u00e1rom kr\u00e1\u013ea Henricha II. (roku 1155) a roku 1162 bol vyvolen\u00fd za biskupa. Odv\u00e1\u017ene br\u00e1nil pr\u00e1va proti kr\u00e1\u013eovi Henrichovi II., lebo vernos\u0165 viere mu bola viac ako \u00farad a hodnos\u0165. Arcibiskup v Canterbury, Tom\u00e1\u0161 Becket, musel za to \u0161es\u0165 rokov str\u00e1vi\u0165 vo vyhnanstve vo Franc\u00fazsku. Ke\u010f sa vr\u00e1til do vlasti, e\u0161te si ve\u013ea vytrpel, napokon ho v katedr\u00e1le po\u010das ve\u0161pier zavra\u017edili kr\u00e1\u013eovsk\u00ed prisluhova\u010di. Stal sa\u00a0mu\u010den\u00edkom za slobodu a nez\u00e1vislos\u0165 Cirkvi. U\u017e roku 1173 bol vyhl\u00e1sen\u00fd za sv\u00e4t\u00e9ho.\u00a0<\/p>

PIATOK\u00a0– SV\u00c4TEJ RODINY JE\u017dI\u0160A, M\u00c1RIE A JOZEFA (30. decembra)<\/strong><\/p>

Tento sviatok sa od r. 1969 sl\u00e1vi v nede\u013eu po Naroden\u00ed P\u00e1na. Kult Sv\u00e4tej rodiny (Je\u017ei\u0161, M\u00e1ria a Jozef) m\u00e1 svoje korene u\u017e v stredoveku, ale do kres\u0165anskej verejnosti prenikol a\u017e za\u010diatkom 17. storo\u010dia. Jedn\u00fdm z jeho horliv\u00fdch \u0161\u00edrite\u013eov bol sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd (1567 – 1622), ktor\u00fd predstavoval tri osoby Sv\u00e4tej rodiny ako pozemsk\u00fd obraz nebeskej Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice.<\/p>

K tejto my\u0161lienke pridali \u010fal\u0161\u00ed rozmer jezuiti vo Franc\u00fazsku. Sv\u00e4t\u00fa rodinu predstavovali ako vzor kres\u0165ansk\u00fdch rod\u00edn. Vo franc\u00fazskej \u010dasti Kanady ve\u013ek\u00fdm \u0161\u00edrite\u013eom \u00facty k Sv\u00e4tej rodine bol quebeck\u00fd biskup Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708). Medzi podporovate\u013eov kultu Sv\u00e4tej rodiny patrili aj p\u00e1pe\u017ei bl.\u00a0Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 – 1903), ale a\u017e Benedikt XV. v r. 1921 nariadil sl\u00e1venie tohto sviatku pre cel\u00fa Cirkev (p\u00f4vodne sa sl\u00e1vil na prv\u00fa nede\u013eu po Zjaven\u00ed P\u00e1na).<\/p>

SOBOTA SIEDMY\u00a0 DE\u0147 V OKT\u00c1VE NARODENIA P\u00c1NA. Sv. Silvestra I. , p\u00e1pe\u017ea<\/strong><\/p>

Sv\u00e4t\u00fd Silvester, roden\u00fd Riman, bol p\u00e1pe\u017eom v rokoch 314 a\u017e 335. Spravoval Cirkev po Mil\u00e1nskom edikte (roku 313), ktor\u00fdm kres\u0165anstvo dostalo slobodu a plnopr\u00e1vnos\u0165. Za 21 rokov jeho p\u00f4sobenia vznikli v R\u00edme chr\u00e1my: Bazilika sv. Spasite\u013ea v Later\u00e1ne, Bazilika sv. Petra vo Vatik\u00e1ne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Za p\u00e1pe\u017ea Silvestra I. sa roku 325 konal Nicejsk\u00fd v\u0161eobecn\u00fd koncil, ktor\u00fd ods\u00fadil \u00c1riovo u\u010denie. Zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho na Priscilinom cintor\u00edne pri Salarijskej ceste. Depositio Episcoporum (z roku 336) u\u017e m\u00e1 vo svojom menoslove aj meno p\u00e1pe\u017ea Silvestra
I. na 31. decembra.<\/p>

OKT\u00c1VA NARODENIA P\u00c1NA PANNY M\u00c1RIE BOHORODI\u010cKY (1. janu\u00e1ra)<\/strong><\/p>

Pod\u013ea z\u00e1znamu v evanjeliu sv. Luk\u00e1\u0161a osem dn\u00ed po naroden\u00ed \u201eobrezali chlap\u010deka a dali mu meno Je\u017ei\u0161\u201c (Lk 2, 21). T\u00fato udalos\u0165 si pripom\u00ednala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania P\u00e1na, ktor\u00fd sa u\u017e od 6. storo\u010dia tradi\u010dne sl\u00e1vil 1. janu\u00e1ra a sviatok Mena Je\u017ei\u0161, ktor\u00fd sa sl\u00e1vil v nede\u013eu medzi 1. a 6. janu\u00e1rom, alebo – ke\u010f v tomto rozmedz\u00ed nede\u013ea nebola \u2013 2. janu\u00e1ra. Sviatok Mena Je\u017ei\u0161 bol ve\u013emi popul\u00e1rny vo franti\u0161k\u00e1nskych komunit\u00e1ch u\u017e od polovice 14. storo\u010dia a jeho horliv\u00fdm \u0161\u00edrite\u013eom bol sv. Bernard\u00edn Siensk\u00fd (1380 – 1444). Od 15. storo\u010dia sa sl\u00e1vil lok\u00e1lne vo viacer\u00fdch diec\u00e9zach v Belgicku, Nemecku a vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Jeho sv\u00e4tenie s platnos\u0165ou pre cel\u00fa Cirkev zaviedol p\u00e1pe\u017e Inocent XIII. v r. 1721.<\/p>

\u00d4smy de\u0148 po Vianociach bol a\u017e doned\u00e1vna zn\u00e1my ako sviatok Obrezania P\u00e1na. P\u00f4vodne to v\u0161ak bol mari\u00e1nsky sviatok, ako o tom sved\u010dili vlastn\u00e9 modlitby (propria) pri sv. om\u0161i a pri liturgii hod\u00edn, v ktor\u00fdch Cirkev vyzdvihovala a odvol\u00e1vala sa na z\u00e1sluhy Panny M\u00e1rie. V R\u00edme sa tento sviatok sl\u00e1vil od 7. storo\u010dia a hlavn\u00e9 bohoslu\u017eby sa odbavovali v chr\u00e1me Santa Maria Antica, ktor\u00fd dal postavi\u0165 p\u00e1pe\u017e J\u00e1n VII. (701 – 707), p\u00f4vodom Gr\u00e9k a vyznan\u00edm \u201eslu\u017eobn\u00edk Panny M\u00e1rie\u201c.<\/p>

Pri reforme cirkevn\u00e9ho kalend\u00e1ra v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Sl\u00e1vnos\u0165ou Panny M\u00e1rie Bohorodi\u010dky, ktorou si Cirkev pripom\u00edna d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu M\u00e1rie v ekon\u00f3mii sp\u00e1sy ako Matky Syna Bo\u017eieho a jej vyhl\u00e1senie za Bohorodi\u010dku (Theotokos) na Tre\u0165om ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny M\u00e1rie a t\u00e9ma bohoslu\u017eby d\u0148a je vyjadren\u00e1 slovami sv. Pavla \u201eKe\u010f pri\u0161la plnos\u0165 \u010dasu, Boh poslal svojho Syna, naroden\u00e9ho zo \u017eeny…\u201c (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku P\u00e1na stal sviatok Panny M\u00e1rie.<\/p>

Bohorodi\u010dka (gr. Theotokos, lat. Deipara) \u2013 titul, ktor\u00fdm prvotn\u00e1 Cirkev poctila Pannu M\u00e1riu na konci 3. storo\u010dia. Vyjadruje sa n\u00edm skuto\u010dnos\u0165, \u017ee M\u00e1ria bola matkou Bo\u017eieho Syna nielen ako \u010dloveka, ale aj ako prav\u00e9ho Boha. V 5. storo\u010d\u00ed sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej spr\u00e1vnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r. 431 ods\u00fadil tento bludn\u00fd n\u00e1zor a vyhl\u00e1sil dogmu, \u017ee Panne M\u00e1rii ako matke Boho\u010dloveka Je\u017ei\u0161a Krista n\u00e1zov Bohorodi\u010dka pr\u00e1vom patr\u00ed.<\/p>

ZJAVENIE P\u00c1NA (\u013eudovo naz\u00fdvan\u00fd TRAJA KR\u00c1LI)\u00a0 (6. janu\u00e1ra)<\/strong><\/p>

Na V\u00fdchode u\u017e od 3. storo\u010dia bol 6. janu\u00e1r sviatkom Zjavenia P\u00e1na (Epif\u00e1nia). Cirkev si v \u0148om pripom\u00ednala \u201etri z\u00e1zraky\u201c: pr\u00edchod mudrcov z V\u00fdchodu, Je\u017ei\u0161ov krst a jeho prv\u00fd z\u00e1zrak v K\u00e1ne Galilejskej. V 4. storo\u010d\u00ed sa tento sviatok roz\u0161\u00edril aj na Z\u00e1pade, kde liturgia a \u010d\u00edtania kl\u00e1dli d\u00f4raz predov\u0161etk\u00fdm na poklonu mudrcov z V\u00fdchodu. T\u00edto u\u010denci z Perzie boli v apokryfn\u00fdch spisoch a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch legend\u00e1ch zobrazovan\u00ed ako \u201etraja kr\u00e1li\u201c s menami Ga\u0161par, Melichar a Baltaz\u00e1r, hoci evanjeliov\u00fd z\u00e1znam tohto pr\u00edbehu (Mt 2, 1-12) o ich po\u010dte, kr\u00e1\u013eovskej hodnosti a men\u00e1ch ni\u010d nehovor\u00ed. Kult \u201eTroch kr\u00e1\u013eov\u201c bol v stredoveku ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00fd. Ich \u00fadajn\u00e9 relikvie sa uchov\u00e1vali v Mil\u00e1ne, odkia\u013e ich cis\u00e1r Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kol\u00edna nad R\u00fdnom, kde boli ulo\u017een\u00e9 v katedr\u00e1le.<\/p>

Po\u010das tohto sviatku sa posv\u00e4cuj\u00fa domy, pri\u010dom nad dvere k\u0148az p\u00ed\u0161e pod\u013ea aktu\u00e1lneho roku v\u00fdraz v tvare\u00a020-C+M+B-22\u00a0(Christus mansionem benedicat –\u00a0Kristus nech \u017eehn\u00e1 tento dom). Toto sa v\u0161ak \u010dasto chybne vysvet\u013euje ako\u00a020-G+M+B-22\u00a0pod\u013ea za\u010diato\u010dn\u00fdch p\u00edsmen \u00fadajn\u00fdch mien troch kr\u00e1\u013eov.<\/p>

Zjavenie P\u00e1na je zjaven\u00edm Je\u017ei\u0161a Krista ako Mesi\u00e1\u0161a Izraela, Bo\u017eieho Syna a Spasite\u013ea sveta. Spolu s Je\u017ei\u0161ov\u00fdm krstom v Jord\u00e1ne a so svadbou v K\u00e1ne sa sl\u00e1vi poklona Je\u017ei\u0161ovi zo strany \u201emudrcov\u201c, ktor\u00ed pri\u0161li z V\u00fdchodu. V t\u00fdchto mudrcoch, ktor\u00ed s\u00fa predstavite\u013emi okolit\u00fdch pohansk\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstiev, evanjelium vid\u00ed prvotiny n\u00e1rodov, ktor\u00e9 prij\u00edmaj\u00fa dobr\u00fa zves\u0165 o sp\u00e1se skrze vtelenie. Pr\u00edchod mudrcov do Jeruzalema s cie\u013eom pokloni\u0165 sa \u017eidovsk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi ukazuje, \u017ee v mesi\u00e1\u0161skom svetle D\u00e1vidovej hviezdy h\u013eadaj\u00fa v Izraeli toho, ktor\u00fd bude kr\u00e1\u013eom n\u00e1rodov. Ich pr\u00edchod znamen\u00e1, \u017ee pohania m\u00f4\u017eu objavi\u0165 Je\u017ei\u0161a a kla\u0148a\u0165 sa mu ako Bo\u017eiemu Synovi a Spasite\u013eovi sveta, len ak sa obr\u00e1tia k \u017didom a pr\u00edjmu od nich mesi\u00e1\u0161ske pris\u013e\u00fabenie, ako sa nach\u00e1dza v Starom z\u00e1kone. Zjavenie P\u00e1na zvestuje, \u017ee v\u0161etky n\u00e1rody vstupuj\u00fa do rodiny patriarchov a nadob\u00fadaj\u00fa \u201ev\u00fdsady vyvolen\u00e9ho \u013eudu\u201c. (KKC 528)<\/p>

OHL\u00c1SENIE D\u00c1TUMU VE\u013dKEJ NOCI APOHYBLIV\u00ddCH SVIATKOV:<\/strong><\/p>

Na sl\u00e1vnos\u0165 Zjavenia P\u00e1na po evanjeliu diakon (alebo s\u00e1m k\u0148az), pr\u00edpadne aj spev\u00e1k, m\u00f4\u017ee pod\u013ea prad\u00e1vnej trad\u00edcie Cirkvi \u00a0 ohl\u00e1si\u0165 z\u00a0amb\u00f3ny\u00a0 de\u0148 Ve\u013ekej noci a\u00a0pohybliv\u00fdch sviatkov:<\/p>

Mil\u00ed bratia a sestry, P\u00e1nova sl\u00e1va sa n\u00e1m zjavila\u00a0 a v\u017edy sa bude zjavova\u0165 medzi nami,\u00a0 a\u017e k\u00fdm on s\u00e1m nepr\u00edde. V rytmoch a striedan\u00ed \u010dasu\u00a0 si pripom\u00edname a pre\u017e\u00edvame tajomstv\u00e1 sp\u00e1sy. Centrom cel\u00e9ho liturgick\u00e9ho roka\u00a0 je posv\u00e4tn\u00e9 Trojdnie ukri\u017eovan\u00e9ho, pochovan\u00e9ho a vzkriesen\u00e9ho P\u00e1na, ktor\u00e9 vrchol\u00ed v nede\u013eu na Ve\u013ek\u00fa noc \u2013 v tomto roku9. apr\u00edla. V ka\u017ed\u00fa nede\u013eu, ktor\u00e1 je Ve\u013ekou nocou t\u00fd\u017ed\u0148a, sv\u00e4t\u00e1 Cirkev spr\u00edtom\u0148uje\u00a0 t\u00fato ve\u013ek\u00fa udalos\u0165 sp\u00e1sy,\u00a0 v ktorej Kristus premohol hriech a smr\u0165.\u00a0 Z Ve\u013ekej noci pramenia v\u0161etky sv\u00e4t\u00e9 dni:\u00a0 za\u010diatok P\u00f4stneho obdobia\u00a0 \u2013 Popolcov\u00e1 streda 22. febru\u00e1ra,\u00a0 Nanebovst\u00fapenie P\u00e1na 18. m\u00e1ja,\u00a0 Zoslanie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho 28. m\u00e1ja,\u00a0 Prv\u00e1 adventn\u00e1 nede\u013ea 3. decembra.\u00a0 Aj na sviatky sv\u00e4tej Bo\u017eej Matky, apo\u0161tolov a\u00a0sv\u00e4t\u00fdch\u00a0 i pri Spomienke na v\u0161etk\u00fdch vern\u00fdch zosnul\u00fdch\u00a0 Cirkev putuj\u00faca na zemi\u00a0 ohlasuje Ve\u013ek\u00fa noc svojho P\u00e1na. Kristovi, ktor\u00fd bol, ktor\u00fd je a ktor\u00fd pr\u00edde,\u00a0 P\u00e1novi \u010dasu a dej\u00edn, neprestajn\u00e1 chv\u00e1la na veky vekov. Amen.<\/p>

\u00datek do Egypta a povra\u017edenie neviniatok s\u00fa prejavom toho ako temnoty odporuj\u00fa svetlu: \u201ePri\u0161iel do svojho vlastn\u00e9ho, a vlastn\u00ed ho neprijali\u201c (Jn 1,11). Cel\u00fd Kristov \u017eivot bude pozna\u010den\u00fd prenasledovan\u00edm. A jeho vlastn\u00ed maj\u00fa na \u0148om podiel s n\u00edm. Jeho n\u00e1vrat z Egypta pripom\u00edna exodus a predstavuje Je\u017ei\u0161a ako definit\u00edvneho oslobodite\u013ea. (KKC 530, 574)<\/p>

DRUH\u00c1 NEDE\u013dA PO NARODEN\u00cd P\u00c1NA KRST P\u00c1NA (8. janu\u00e1ra)<\/strong><\/p>

Krst Je\u017ei\u0161a v rieke Jord\u00e1n je medzn\u00edkom v jeho pozemskom \u017eivote, preto\u017ee je za\u010diatkom jeho verejn\u00e9ho \u00fa\u010dinkovania. Zaznamenali ho v\u0161etci traja synoptick\u00ed evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o \u0148om zmie\u0148uje i sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n. P\u00f4vodne si ho Cirkev pripom\u00ednala (s poklonou troch mudrcov a s prv\u00fdm Je\u017ei\u0161ov\u00fdm z\u00e1zrakom v K\u00e1ne) na sviatok Zjavenia P\u00e1na (6. janu\u00e1ra). Od r. 1969 sa v\u0161ak sl\u00e1vi osobitne, a to v nede\u013eu po Zjaven\u00ed P\u00e1na. Ve\u0161perami sviatku Krstu P\u00e1na sa viano\u010dn\u00e9 obdobie kon\u010d\u00ed.<\/p>

VIANOCE A STAVANIE BETLEHEMOV<\/strong><\/p>

K dokresleniu viano\u010dnej atmosf\u00e9ry patr\u00ed aj stavanie betlehemov s jasli\u010dkami, postavami Sv\u00e4tej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie sc\u00e9ny narodenia Je\u017ei\u0161ka. Za p\u00f4vodcu betlehemskej trad\u00edcie sa poklad\u00e1 sv. Franti\u0161ek z Assisi, ktor\u00fd postavil prv\u00fd betlehem v talianskom meste\u010dku Greccio v r. 1223.<\/p>

PIESE\u0147 TICH\u00c1 NOC, SV\u00c4T\u00c1 NOC<\/strong><\/p>

Svetozn\u00e1ma piese\u0148 Tich\u00e1 noc, sv\u00e4t\u00e1 noc zaznela po prv\u00fd raz v Rak\u00fasku. Na Vianoce roku 1818 ju po prv\u00fdkr\u00e1t zaspievali duchovn\u00fd Joseph Mohr a u\u010dite\u013e Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikul\u00e1\u0161a obci Oberndorf bei Salzburg (spolkov\u00e1 krajina Salzbursko). Vtedy t\u00e1to mel\u00f3dia vyvolala odu\u0161evnenie lodn\u00edkov na rieke Salzach a ich rod\u00edn, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.<\/p>

Za t\u00fato piese\u0148 v\u010fa\u010d\u00edme k\u0148azovi Josephovi Mohrovi, rod\u00e1kovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). U\u010dite\u013ea Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktor\u00fd v Oberndorfe zastupoval organistu, po\u017eiadal, aby k jeho b\u00e1sni skomponoval vhodn\u00fa mel\u00f3diu s dvoma s\u00f3lov\u00fdmi hlasmi a – preto\u017ee organ mal poruchu \u2013 so sprievodom gitary. Text vo forme b\u00e1sne nap\u00edsal Mohr u\u017e dva roky predt\u00fdm v Mariapfarre v Lungau.\u00a0Hist\u00f3riu tejto salzburskej viano\u010dnej piesne a jej mel\u00f3diu si mo\u017eno vyh\u013eada\u0165 na internetovej str\u00e1nke\u00a0www.stillenacht.at<\/a>.<\/p>

Zdroj: Arch\u00edv TK KBS \/\u00a0Revidoval: Daniel Dian<\/em><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Viano\u010dn\u00fd \u010das je akoby st\u00e1lou pripomienkou Bo\u017eieho, panensk\u00e9ho a spasite\u013en\u00e9ho materstva tej, ktorej „neporu\u0161en\u00e9 panenstvo darovalo tomuto svetu Spasite\u013ea“. Pri sl\u00e1ven\u00ed Narodenia P\u00e1na Cirkev toti\u017e sa klania Spasite\u013eovi a z\u00e1rove\u0148 si uctieva jeho sl\u00e1vnu Matku. Na Zjavenie P\u00e1na sl\u00e1vi v\u0161eobecn\u00e9 povolanie na sp\u00e1su a v tom istom \u010dase kontempluje Pannu M\u00e1riu ako opravdiv\u00fa Stolicu M\u00fadrosti a skuto\u010dn\u00fa Matku Kr\u00e1\u013ea, \u010do predklad\u00e1 Mudrcom na poklonu Vykupite\u013ea v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodov. A na sviatok Sv\u00e4tej rodiny Je\u017ei\u0161a, M\u00e1rie a Jozefa (v nede\u013eu cez okt\u00e1vu Narodenia P\u00e1na) s hlbokou \u00factou pozoruje sv\u00e4t\u00fd \u017eivot Je\u017ei\u0161a, Bo\u017eieho Syna a Syna \u010dloveka, jeho Matky M\u00e1rie a spravodliv\u00e9ho mu\u017ea Jozefa v nazaretskom dome.
V obnovenom usporiadan\u00ed viano\u010dn\u00e9ho \u010dasu sa m\u00e1 pod\u013ea Na\u0161ej mienky pozornos\u0165 v\u0161etk\u00fdch s\u00fastredi\u0165 na znova zaveden\u00fa sl\u00e1vnos\u0165 sv\u00e4tej Bohorodi\u010dky M\u00e1rie. T\u00e1to sl\u00e1vnos\u0165 je pod\u013ea d\u00e1vnych \u00fadajov liturgie mesta R\u00edma ur\u010den\u00e1 na prv\u00e9ho janu\u00e1ra, aby sa tak sl\u00e1vila \u00fa\u010das\u0165 M\u00e1rie na tomto tajomstve sp\u00e1sy a aby sa \u0148ou velebila jedine\u010dn\u00e1 d\u00f4stojnos\u0165, ktor\u00e1 z tohto vypl\u00fdva „sv\u00e4tej Matke… prostredn\u00edctvom ktorej sme dostali P\u00f4vodcu \u017eivota“; t\u00e1to sl\u00e1vnos\u0165 poskytuje okrem toho v\u00fdborn\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 znova sa pokloni\u0165 novonaroden\u00e9mu Knie\u017ea\u0165u pokoja, ako sa patr\u00ed, aby op\u00e4tovne zaznievala radostn\u00e1 blahozves\u0165 a vr\u00facne sme prosili od Boha, na orodovanie Kr\u00e1\u013eovnej pokoja, zvrchovan\u00fd dar mieru. Z toho d\u00f4vodu sme na de\u0148 okt\u00e1vy Narodenia P\u00e1na, ktor\u00fd \u0161\u0165astne pripad\u00e1 na \u017ei\u010dliv\u00fd de\u0148 roka, ustanovili sl\u00e1vnos\u0165 celosvetov\u00e9ho d\u0148a mieru. Celosvetov\u00fd de\u0148 mieru sa stret\u00e1 s \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edm porozumen\u00edm a u\u017e prin\u00e1\u0161a v srdciach mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed ovocie pokoja.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Okrem v\u00fdro\u010dnej sl\u00e1vnosti ve\u013ekono\u010dn\u00e9ho tajomstva Cirkev si odprad\u00e1vna najviac pripom\u00edna pamiatku Narodenia P\u00e1na a jeho prv\u00fdch zjaven\u00ed. To sa uskuto\u010d\u0148uje vo viano\u010dnom obdob\u00ed. Na Vianoce kres\u0165ania sl\u00e1via narodenie Je\u017ei\u0161a Krista. S\u00fa to sviatky Bo\u017eieho vtelenia, sviatky vyk\u00fapenia, pokoja a l\u00e1sky.<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2832,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2831","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2831","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2831"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2831\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11210,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2831\/revisions\/11210"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2832"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2831"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2831"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2831"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}