{"id":6018,"date":"2024-03-30T00:12:00","date_gmt":"2024-03-29T23:12:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=6018"},"modified":"2024-03-29T18:56:48","modified_gmt":"2024-03-29T17:56:48","slug":"1136-rokov-od-smrti-sv-metoda-6-april-2021","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=6018","title":{"rendered":"1139 rokov od smrti sv. Metoda \u2013 6. apr\u00edl 2024"},"content":{"rendered":"\t\t<div data-elementor-type=\"wp-post\" data-elementor-id=\"6018\" class=\"elementor elementor-6018\">\n\t\t\t\t\t\t<section class=\"elementor-section elementor-top-section elementor-element elementor-element-0928e0d elementor-section-boxed elementor-section-height-default elementor-section-height-default\" data-id=\"0928e0d\" data-element_type=\"section\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-container elementor-column-gap-default\">\n\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-33 elementor-top-column elementor-element elementor-element-d89acf4\" data-id=\"d89acf4\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-a74e326 elementor-widget elementor-widget-image\" data-id=\"a74e326\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"image.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" width=\"233\" height=\"216\" src=\"https:\/\/farnostlipany.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/06\/sv.-Cyril-a-Metod.jpg\" class=\"attachment-large size-large wp-image-836\" alt=\"\" \/>\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-column elementor-col-66 elementor-top-column elementor-element elementor-element-4aafb73\" data-id=\"4aafb73\" data-element_type=\"column\">\n\t\t\t<div class=\"elementor-widget-wrap elementor-element-populated\">\n\t\t\t\t\t\t<div class=\"elementor-element elementor-element-5e2b9a2 elementor-widget elementor-widget-text-editor\" data-id=\"5e2b9a2\" data-element_type=\"widget\" data-widget_type=\"text-editor.default\">\n\t\t\t\t<div class=\"elementor-widget-container\">\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<p>Sl\u00e1vni slovansk\u00ed vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejin\u00e1ch Slovanov a zvl\u00e1\u0161\u0165 Slov\u00e1kov jednu z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch kapitol. Poch\u00e1dzali zo Sol\u00fana (Thessalonik\u00e9). Ich otec, menom Lev, mal vysok\u00e9 postavenie v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve. O matke nevieme ni\u010d. Metod bol zrejme najstar\u0161\u00ed. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho reho\u013en\u00e9 meno, krstn\u00fdm menom sa volal mo\u017eno Michal. Cyril bol najmlad\u0161\u00edm z det\u00ed, krstn\u00fdm menom sa volal Kon\u0161tant\u00edn. Narodil sa asi okolo roku 827. Preto\u017ee v okol\u00ed \u017eilo mnoho Slovanov, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee obaja dobre poznali slovansk\u00fd jazyk. Metod, star\u0161\u00ed z bratov, sa stal d\u00f4le\u017eit\u00fdm civiln\u00fdm \u00faradn\u00edkom. Po \u010dase ho v\u0161ak svetsk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti unavili, a preto sa utiahol do kl\u00e1\u0161tora. Kon\u0161tant\u00edn sa stal u\u010dencom a profesorom, zn\u00e1mym ako \u201eFilozof\u201c, v Kon\u0161tant\u00ednopole. No tie\u017e odi\u0161iel za svoj\u00edm bratom Metodom do toho ist\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora. V r. 860 sa Kon\u0161tant\u00edn a Metod vydali na misie na \u00fazemie dne\u0161nej Ukrajiny ku Chazarom. Tam na\u0161li pozostatky p\u00e1pe\u017ea sv. Klementa, ktor\u00fd tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vr\u00e1tili roku 862. Ke\u010f sa byzantsk\u00fd panovn\u00edk Michal III. rozhodol vyhovie\u0165 po\u017eiadavke moravsk\u00e9ho knie\u017ea\u0165a Rastislava, aby mu na jeho \u00fazemie poslal mision\u00e1rov, prirodzene boli Metod a Kon\u0161tant\u00edn tou najlep\u0161ou vo\u013ebou; poznali toti\u017e jazyk, boli schopn\u00ed po organiza\u010dnej str\u00e1nke a taktie\u017e sa u\u017e uk\u00e1zalo, \u017ee s\u00fa vhodn\u00ed pre misijn\u00e9 poslanie. Za touto po\u017eiadavkou sa v\u0161ak skr\u00fdvalo omnoho viac, ne\u017e len \u017eiados\u0165 o pokres\u0165an\u010denie. Rastislav, tak ako ostatn\u00e9 slovansk\u00e9 knie\u017eat\u00e1, bojoval o nez\u00e1vislos\u0165 spod germ\u00e1nskeho vplyvu a inv\u00e1zi\u00ed. Kres\u0165ansk\u00ed mision\u00e1ri z V\u00fdchodu mohli pom\u00f4c\u0165 Rastislavovi upevni\u0165 moc v krajine, a to najm\u00e4 ak hovorili slovanskou re\u010dou.<\/p><p>Roku 863 teda Kon\u0161tant\u00edn a Metod spolu s nieko\u013ek\u00fdmi spolo\u010dn\u00edkmi (Kliment, Sava, Angel\u00e1r, Naum, Vavrinec a \u010fal\u0161\u00ed) opustili svoju rodn\u00fa zem, aby pri\u0161li na Ve\u013ek\u00fa Moravu a \u0161\u00edrili tu kres\u0165anstvo a kult\u00faru. Spr\u00e1vne pochopili, \u017ee ak chc\u00fa by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00ed, musia sa prisp\u00f4sobi\u0165 re\u010dou i kult\u00farou miestnemu obyvate\u013estvu (tzv. inkultur\u00e1cia). Kon\u0161tant\u00edn, e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e odi\u0161li na svoju misiu, zostavil pre Slovanov p\u00edsmo, ktor\u00e9 je dnes zn\u00e1me ako hlaholika. T\u00e1 sa pova\u017euje za predchodky\u0148u cyriliky, p\u00edsmo, ktor\u00e9 dostalo meno pr\u00e1ve po sv. Cyrilovi. Do jazyka star\u00fdch Slovanov prelo\u017eili dokonca aj cel\u00fa liturgiu (texty bohoslu\u017eieb) a takisto aj \u010das\u0165 Biblie. Bola to ve\u013ek\u00e1 revol\u00facia v tom \u010dase, ke\u010f\u017ee pri bohoslu\u017eb\u00e1ch sa pou\u017e\u00edvali len tri jazyky: gr\u00e9\u010dtina, hebrej\u010dina a latin\u010dina. Ke\u010f zistili, \u017ee na na\u0161om \u00fazem\u00ed sa sl\u00e1vi liturgia v z\u00e1padnom (latinskom, r\u00edmskom) obrade, prisp\u00f4sobili sa tomu, hoci predt\u00fdm sl\u00fa\u017eievali v byzantskom obrade. V roku 867 sa vydali na cestu do R\u00edma, aby z\u00edskali povolenie sl\u00fa\u017ei\u0165 latinsk\u00fa liturgiu v re\u010di \u013eudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. P\u00e1pe\u017e Hadri\u00e1n II. ich roku 868 s rados\u0165ou prijal a vyhovel v\u0161etk\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m. Ostatky sv. Klementa sl\u00e1vnostne preniesli do baziliky sv. Klementa.<\/p><p>Kon\u0161tant\u00edn sa v\u0161ak u\u017e nikdy nevr\u00e1til na \u00fazemie Ve\u013ekej Moravy. V R\u00edme ochorel, vst\u00fapil do kl\u00e1\u0161tora, prijal meno Cyril a zakr\u00e1tko tam 14. febru\u00e1ra roku 869 zomrel. P\u00e1pe\u017e Hadri\u00e1n II. dal Metodovi list pre slovienskych vlad\u00e1rov, ktor\u00fd obsahuje vyhovenie v\u0161etk\u00fdm trom po\u017eiadavk\u00e1m: Ustanovenie \u0161koly na \u010dele s Metodom, vysv\u00e4tenie slovienskych u\u010den\u00edkov na rozli\u010dn\u00e9 stupne k\u0148azstva a potvrdenie slovanskej bohoslu\u017eobnej re\u010di. Tento dokument patr\u00ed k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm v hist\u00f3rii Slovenska. Metod sa v\u0161ak na Ve\u013ek\u00fa Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa toti\u017e rozp\u00fatala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u knie\u017ea\u0165a Koce\u013ea. Ten vyslal k p\u00e1pe\u017eovi posolstvo so \u017eiados\u0165ou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Pan\u00f3nii. P\u00e1pe\u017e vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. P\u00e1pe\u017e ho vymenoval za arcibiskupa a p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho leg\u00e1ta s pr\u00e1vomocou pre slovansk\u00e9 n\u00e1rody. Fransk\u00fdm biskupom sa to nep\u00e1\u010dilo, a tak sa stala nesl\u00fdchan\u00e1 vec: Metoda roku 870 uv\u00e4znili vo \u0160v\u00e1bsku v kl\u00e1\u0161tore, ktor\u00fd bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skryt\u00fd. Metod protestoval so slovami: \u201eKeby to \u00fazemie bolo va\u0161e, hne\u010f by som v\u00e1m ho zanechal, ale je sv. Petra.\u201c Napriek v\u0161etk\u00fdm prek\u00e1\u017ekam sa ist\u00e9mu mn\u00edchovi podarilo posla\u0165 do R\u00edma posolstvo, ako sa veci maj\u00fa. P\u00e1pe\u017e Hadri\u00e1n II. dvakr\u00e1t r\u00e1zne zakro\u010dil, no ni\u010d nepom\u00e1halo. A\u017e jeho n\u00e1stupca J\u00e1n VIII. Roku 873 zak\u00e1zal dvom biskupom vykon\u00e1va\u0165 biskupsk\u00fd \u00farad a jedn\u00e9ho si povolal do R\u00edma, aby sa zodpovedal. V\u0161etci to o\u013eutovali, Metod bol prepusten\u00fd a v sprievode p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho leg\u00e1ta pri\u0161iel na Ve\u013ek\u00fa Moravu. Leg\u00e1t ho uviedol do \u00faradu arcibiskupa. Kde v\u0161ak presne s\u00eddlil, nevieme, pravdepodobn\u00e9 sa zd\u00e1 miesto Hradi\u0161te pri Mikul\u010diciach na Morave. Na Morave vtedy u\u017e vl\u00e1dol Sv\u00e4topluk, ktor\u00fd bol dos\u0165 ovplyvnen\u00fd nemeck\u00fdm k\u0148azom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry. Metoda v R\u00edme obvinili, \u017ee neopr\u00e1vnene pou\u017e\u00edva slovansk\u00fd jazyk\u00a0 pri bohoslu\u017eb\u00e1ch a v niektorej n\u00e1uke nie je pravovern\u00fd. Metod musel do R\u00edma. P\u00e1pe\u017e sa presved\u010dil, \u017ee m\u00e1 pred sebou ve\u013ek\u00e9ho a sv\u00e4t\u00e9ho apo\u0161tola. Sv\u00e4toplukovi nap\u00edsal list \u2013 bulu Industriae Tuae (j\u00fan 880). V nej p\u00ed\u0161e ve\u013emi priaznivo vo\u010di Slovanom a Metodovi. Uzn\u00e1va a potvrdzuje ho za nielen pan\u00f3nskeho, ale aj moravsk\u00e9ho arcibiskupa. No z\u00e1rove\u0148 aj vysv\u00e4til Vichinga za biskupa do Nitry. Aj ke\u010f mu prik\u00e1zal poslu\u0161nos\u0165 Metodovi, Viching st\u00e1le kul intrigy, dokonca fal\u0161oval p\u00e1pe\u017esk\u00e9 listy. Metod komunikoval s R\u00edmom, p\u00e1pe\u017e mu st\u00e1le d\u00f4veroval a priaznivo sa vyjadroval vo\u010di nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovsk\u00e9 knie\u017eatstvo). Potom sa na\u010falej sna\u017eil a vyv\u00edjal ve\u013ek\u00e9 \u00fasilie, aby preh\u013abil kres\u0165ansk\u00fa vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na \u010cechov, Ma\u010farov a Vislanov. Zachovala sa trad\u00edcia, ktor\u00e1 hovor\u00ed o tom, \u017ee pokrstil \u010desk\u00e9 knie\u017ea Bo\u0159ivoja a jeho man\u017eelku\u00a0<a href=\"http:\/\/www.zivotopisysvatych.sk\/ludmila\/\">sv. \u013dudmilu<\/a>. Mohlo sa to sta\u0165 v rokoch 874-878. \u017ditie Metodovo spom\u00edna, \u017ee Metod pokrstil aj knie\u017ea Vislanov v Po\u013esku.<\/p><p>V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra Bazila I. Ten ho prijal s ve\u013ekou rados\u0165ou a poctou. Metod v\u0161ak c\u00edtil, \u017ee mu ub\u00fada s\u00edl. Chcel e\u0161te dokon\u010di\u0165 preklad Sv. p\u00edsma do staroslovien\u010diny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich \u017eiakov a v priebehu \u00f4smich mesiacov toto ve\u013ek\u00e9 dielo dokon\u010dil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apr\u00edla 885. Tesne pred smr\u0165ou ur\u010dil za svojho n\u00e1stupcu\u00a0<a href=\"http:\/\/www.zivotopisysvatych.sk\/gorazd-a-spolocnici\/\">Gorazda<\/a>, jedn\u00e9ho zo svojich u\u010den\u00edkov slovansk\u00e9ho p\u00f4vodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavn\u00e9 mesto Ve\u013ekej Moravy, av\u0161ak nevieme ur\u010di\u0165 jeho polohu.<\/p><p>Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. febru\u00e1ra a sv. Metoda na 6. apr\u00edla. Chorv\u00e1tsko, \u010cechy, Morava a Slovensko v\u0161ak dostali povolenie sl\u00e1vi\u0165 pamiatku obidvoch naraz, a to 5. j\u00fala. 31. decembra 1980 vyhl\u00e1sil p\u00e1pe\u017e\u00a0<a href=\"http:\/\/www.zivotopisysvatych.sk\/jan-pavol-ii\/\">J\u00e1n Pavol II.<\/a>\u00a0sol\u00fanskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatr\u00f3nov Eur\u00f3py. Ich sviatok u n\u00e1s sa stal sl\u00e1vnos\u0165ou. Uctievame si ich ako t\u00fdch, ktor\u00ed st\u00e1li pri kult\u00farnom a n\u00e1bo\u017eenskom zrode n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda. Ich vplyv \u2013 dedi\u010dstvo otcov, ako zvykneme hovorieva\u0165 \u2013 c\u00edti\u0165 dodnes.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Sl\u00e1vni slovansk\u00ed vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejin\u00e1ch Slovanov a zvl\u00e1\u0161\u0165 Slov\u00e1kov jednu z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch kapitol. Poch\u00e1dzali zo Sol\u00fana (Thessalonik\u00e9). Ich otec, menom Lev, mal vysok\u00e9 postavenie v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve. O matke nevieme ni\u010d. Metod bol zrejme najstar\u0161\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":836,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-6018","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6018","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6018"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6018\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11494,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6018\/revisions\/11494"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/836"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6018"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6018"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6018"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}