{"id":8708,"date":"2024-08-01T07:58:00","date_gmt":"2024-08-01T05:58:00","guid":{"rendered":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=8708"},"modified":"2024-08-03T14:58:52","modified_gmt":"2024-08-03T12:58:52","slug":"v-rime-dnes-zomrel-slovensky-kardinal-jozef-tomko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/farnostlipany.sk\/?p=8708","title":{"rendered":"2. v\u00fdro\u010die smrti Jozefa kardin\u00e1la Tomka"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
Jeho Eminencia, kardin\u00e1l Jozef Tomko \u2013 v\u00fdznamn\u00fd cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e, emeritn\u00fd prefekt Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov, v s\u00fa\u010dasnosti predseda P\u00e1pe\u017esk\u00e9ho komit\u00e1tu pre medzin\u00e1rodn\u00e9 eucharistick\u00e9 kongresy.

Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom<\/strong>, okres Humenn\u00e9. Z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu vychodil v rodisku a v rokoch 1935-1943 gymn\u00e1zium v Michalovciach. V \u0161kolskom roku 1943\/44 vst\u00fapil do semin\u00e1ra a za\u010dal \u0161tudova\u0165 bohoslovie na R\u00edmskokatol\u00edckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave; v jeseni 1945 ho ko\u0161ick\u00fd biskup Jozef \u010c\u00e1rsky poslal na \u0161t\u00fadi\u00e1 do R\u00edma.\u00a0<\/div>
\u00a0<\/div>
V P\u00e1pe\u017eskom kol\u00e9giu sv. J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho dostal \u010fal\u0161iu k\u0148azsk\u00fa form\u00e1ciu a \u0161tudoval na P\u00e1pe\u017eskej later\u00e1nskej univerzite v R\u00edme. Sviatos\u0165 k\u0148azstva prijal 12.3.1949 v R\u00edme. Po roku 1948 sa nemohol vr\u00e1ti\u0165 na Slovensko. V rokoch 1950-1965 p\u00f4sobil ako vicerektor a ekon\u00f3m P\u00e1pe\u017esk\u00e9ho kol\u00e9gia sv. J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho v R\u00edme a venoval sa \u0161t\u00fadiu odborn\u00fdch teologick\u00fdch discipl\u00edn na P\u00e1pe\u017eskej later\u00e1nskej i na P\u00e1pe\u017eskej gregori\u00e1nskej univerzite. Roku 1951 obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabit\u00e1cii Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho pod\u013ea bl. Petra Tarantasia) na P\u00e1pe\u017eskej later\u00e1nskej univerzite a dosiahol doktor\u00e1t teol\u00f3gie. Roku 1956 obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945-1954 (Pracovn\u00e9 vz\u0165ahy v \u010ceskoslovensku 1945-1954) na P\u00e1pe\u017eskej gregori\u00e1nskej univerzite a dosiahol doktor\u00e1t zo sociol\u00f3gie. Roku 1961 obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu Die Errichtung der Di\u00f6zesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das k\u00f6nigliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spi\u0161, Bansk\u00e1 Bystrica a Ro\u017e\u0148ava [1776] a kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 patron\u00e1tne pr\u00e1vo v Uhorsku) na P\u00e1pe\u017eskej later\u00e1nskej univerzite a dosiahol doktor\u00e1t pr\u00e1v.\u00a0<\/div>
\u00a0<\/div>
V \u0161kolskom roku 1955\/56 predn\u00e1\u0161al na medzin\u00e1rodnej univerzite soci\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed Pro Deo v R\u00edme. Roku 1958 mu p\u00e1pe\u017e J\u00e1n XXIII. udelil titul p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho komorn\u00edka. Na Vianoce 1959 bol signat\u00e1rom iniciat\u00edvy na vybudovanie Slovensk\u00e9ho \u00fastavu sv. Cyrila a Metoda v R\u00edme, ustanovizne na v\u00fdchovu k\u0148azsk\u00e9ho dorastu, z\u00e1rove\u0148 i strediska n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho a kult\u00farneho \u017eivota Slov\u00e1kov v zahrani\u010d\u00ed. V rokoch 1960-1963 vlo\u017eil v\u0161etok svoj vo\u013en\u00fd \u010das a energiu do pr\u00e1ce na vybudovan\u00ed tejto ustanovizne, pri\u010dom bolo treba prekona\u0165 obrovsk\u00e9 n\u00e1mietky zo strany \u010desk\u00fdch katol\u00edckych kruhov a ve\u013ek\u00e9 prek\u00e1\u017eky politick\u00e9, administrat\u00edvne i finan\u010dn\u00e9. Ke\u010f sa roku 1961 uvo\u013enilo d\u00f4le\u017eit\u00e9 miesto v kuri\u00e1lnom \u00farade Kongreg\u00e1cie pre n\u00e1uku viery, v\u00fdberov\u00e1 komisia ho uznala za najvhodnej\u0161ieho kandid\u00e1ta na t\u00fato funkciu. Tak vst\u00fapil do ar\u00e9ny riadenia duchovn\u00fdch i administrat\u00edvnych z\u00e1le\u017eitost\u00ed katol\u00edckej Cirkvi. Po\u010das Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu (1962-1965) pracoval ako odborn\u00fd poradca pre vierou\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky.\u00a0<\/div>
\u00a0<\/div>
V roku 1966 sa stal ved\u00facim Doktrin\u00e1lneho oddelenia Kongreg\u00e1cie pre n\u00e1uku viery, v okt\u00f3bri 1967 sekret\u00e1rom prvej Synody biskupov o mie\u0161an\u00fdch man\u017eelstv\u00e1ch v R\u00edme. V rokoch 1968-1970 p\u00f4sobil ako sekret\u00e1r Kardin\u00e1lskej komisie pre mie\u0161an\u00e9 man\u017eelstv\u00e1 a stal sa \u010dlenom P\u00e1pe\u017eskej komisie pre rodinu. Zastupoval katol\u00edcku Cirkev na ekumenick\u00fdch stretnutiach o teol\u00f3gii man\u017eelstva a o mie\u0161an\u00fdch man\u017eelstv\u00e1ch v R\u00edme (1970), \u0160trasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji (1973) a inde. Roku 1969 reprezentoval katol\u00edcku Cirkev na ekumenickom t\u00fd\u017edni o teol\u00f3gii rozvoja v Cartigny (\u0160vaj\u010diarsko). V novembri 1972 bol \u010dlenom \u00faradnej deleg\u00e1cie Sv\u00e4tej stolice pri n\u00e1v\u0161teve Svetovej rady cirkv\u00ed a Luter\u00e1nskej svetovej feder\u00e1cie v \u017deneve. Okrem toho sa ako ofici\u00e1lny deleg\u00e1t z\u00fa\u010dast\u0148oval na mnoh\u00fdch in\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch. a ekumenick\u00fdch stretnutiach, napr\u00edklad na oblastn\u00fdch stretnutiach predstavite\u013eov biskupsk\u00fdch konferenci\u00ed \u00c1zie (Manila 1970), Oce\u00e1nie (Sydney 1973), Latinskej Ameriky (Puebla 1979) at\u010f.<\/div>
\u00a0<\/div>
P\u00e1pe\u017e Pavol VI. ho 17.6.1970 vymenoval za p\u00e1pe\u017esk\u00e9ho prel\u00e1ta, 21.12.1974 za podtajomn\u00edka Kongreg\u00e1cie pre biskupov. P\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II. ho 12.7.1979 vymenoval za titul\u00e1rneho arcibiskupa a gener\u00e1lneho tajomn\u00edka Synody biskupov (patrila k najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm a najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edm funkci\u00e1m v pokoncilovej Cirkvi), \u010d\u00edm sa stal jedn\u00fdm z najzanepr\u00e1zdnenej\u0161\u00edch pracovn\u00edkov vy\u0161\u0161ej cirkevnej hierarchie; bolo toti\u017e potrebn\u00e9 prebudova\u0165 cirkevn\u00fa \u0161trukt\u00faru v duchu Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu a uv\u00e1dza\u0165 do \u017eivota jeho uznesenia.<\/div>
\u00a0<\/div>
Biskupsk\u00fa vysviacku prijal 15.9.1979 v R\u00edme, v historickej Sixt\u00ednskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal s\u00e1m p\u00e1pe\u017e ako priate\u013esk\u00e9 gesto vo\u010di nov\u00e9mu biskupovi aj ako prejav \u00facty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. D\u0148a 18.10.1979 sa stal \u010dlenom P\u00e1pe\u017eskej komisie na interpret\u00e1ciu dekr\u00e9tov Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu. Ako gener\u00e1lny tajomn\u00edk celosvetovej Synody biskupov sa musel zaobera\u0165 mno\u017estvom r\u00f4znorod\u00fdch probl\u00e9mov katol\u00edckej Cirkvi, ktor\u00e1 v pokoncilovom obdob\u00ed prekon\u00e1vala mnoh\u00e9 kr\u00edzy. Niektor\u00ed biskupi a biskupsk\u00e9 konferencie (napr\u00edklad v Holandsku) si koncilov\u00e9 uznesenia vykladali liber\u00e1lne a ich reformn\u00e9 novoty sa dost\u00e1vali do rozporu s tradi\u010dn\u00fdm u\u010den\u00edm Cirkvi. Inde sa zas prejavovali konzervat\u00edvne tendencie a neochota meni\u0165 tradi\u010dn\u00e9 formy n\u00e1bo\u017eenskej \u00facty a obradov.<\/div>
\u00a0<\/div>
Pri h\u013eadan\u00ed spr\u00e1vnej cesty sa prejavil ako d\u00f4sledn\u00fd, svedomit\u00fd a usilovn\u00fd pracovn\u00edk, ktor\u00fd si svoj\u00edm vystupovan\u00edm a konan\u00edm z\u00edskaval obdiv i priate\u013estv\u00e1 na celom svete.<\/div>
\u00a0<\/div>
D\u0148a 24.4.1985 ho p\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov a na gener\u00e1lnej audiencii s\u00fa\u010dasne ozn\u00e1mil, \u017ee na Tur\u00edce vymenuje 28 nov\u00fdch kardin\u00e1lov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomku. Tak sa 25.5.1985 na tur\u00ed\u010dnom konzist\u00f3riu stal \u010dlenom kardin\u00e1lskeho zboru, prefektom Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov a kancel\u00e1rom P\u00e1pe\u017eskej Urbanovej univerzity. Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 konzist\u00f3ria, odovzd\u00e1vanie „kardin\u00e1lskych klob\u00fakov“ nov\u00fdm kardin\u00e1lom, sa konala po prv\u00fd raz v dejin\u00e1ch verejne na Sv\u00e4topeterskom n\u00e1mest\u00ed. Viacer\u00e9 \u010dasopisy vtedy poukazovali na to, \u017ee je to po prv\u00fd raz v dejin\u00e1ch, \u010do Slov\u00e1k stoj\u00ed na \u010dele jednej r\u00edmskej kongreg\u00e1cie. Ani kardin\u00e1lska hodnos\u0165 neovplyvnila jeho pracovn\u00fd \u0161t\u00fdl a vystupovanie. Ne\u00faradoval iba v kancel\u00e1ri\u00e1ch, ale oboznamoval sa so situ\u00e1ciou na mieste, \u010do znamenalo \u010dast\u00e9, dlh\u00e9 a nam\u00e1hav\u00e9 cesty. Na Slovensko mohol pr\u00eds\u0165 a\u017e roku 1968, ale v \u010dase tzv. „normaliz\u00e1cie“ jeho nedobrovo\u013en\u00e9 vyhnanstvo pokra\u010dovalo.<\/div>
\u00a0<\/div>
Znovu sa objavil na Slovensku roku 1989 na vysviacke nov\u00e9ho spi\u0161sk\u00e9ho biskupa, \u010do bolo sympt\u00f3mom meniaceho sa postoja \u0161t\u00e1tu k Cirkvi. Jeho vyst\u00fapenie na zasadnut\u00ed pl\u00e9na Slovenskej n\u00e1rodnej rady 21.4.1991 bolo historickou udalos\u0165ou, slovensk\u00e1 verejnos\u0165 mala po prv\u00fd raz mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 slovensk\u00e9ho kardin\u00e1la v jeho d\u00f4stojnosti, ve\u013ekosti a starostlivosti o osud n\u00e1roda v kr\u00edzovej situ\u00e1cii postkomunistick\u00e9ho obdobia. Vo svojom prejave zd\u00f4raznil n\u00e1vrat ku kore\u0148om na\u0161ej kres\u0165anskej cyrilo-metodskej minulosti. Po p\u00f4soben\u00ed na \u010dele v\u00fdznamnej Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov, prevzal dve d\u00f4le\u017eit\u00e9 funkcie na vatik\u00e1nskom dvore: p\u00e1pe\u017e ho povolal do sedem\u010dlennej komisie kardin\u00e1lov p\u00f4sobiacej vo Vatik\u00e1ne a s\u00fa\u010dasne sa stal \u010dlenom dozornej rady Vatik\u00e1nskej banky IOR. V oboch pr\u00edpadoch nahradil talianskeho kardin\u00e1la Carla Furna, ktor\u00fd sa po dosiahnut\u00ed osemdesiatich rokov vzdal svojich funkci\u00ed. Bol tie\u017e predsedom P\u00e1pe\u017esk\u00e9ho komit\u00e1tu pre medzin\u00e1rodn\u00e9 eucharistick\u00e9 kongresy.<\/div>
\u00a0<\/div>
Popri svojej mnohostrannej \u010dinnosti a cest\u00e1ch stihol nap\u00edsa\u0165 nieko\u013eko pozoruhodn\u00fdch kn\u00edh: o koncilovej kon\u0161tit\u00facii Lumen gentium rozpravu Svetlo n\u00e1rodov (R\u00edm 1972); pastor\u00e1lnu kon\u0161tit\u00faciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kres\u0165an a svet (R\u00edm 1974). Vydal knihu n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u00favah Bla\u017eenstv\u00e1 (R\u00edm 1973) a k cyrilo-metodsk\u00e9mu jubileu vy\u0161la jeho \u0161t\u00fadia V\u00fdznam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovensk\u00fdch dejin\u00e1ch (R\u00edm 1984), ktor\u00fa vydal aj po anglicky. Rozpravami Ekumenizmus a Kristus v\u010dera i dnes prispel do zborn\u00edka Ot\u00e1zky dne\u0161ka (R\u00edm 1976). O pr\u00e1ci a o cie\u013eoch Biskupskej synody nap\u00edsal monografiu Il Sinodo dei Vescovi (Synoda biskupov: podstata, met\u00f3da a perspekt\u00edvy, R\u00edm 1985).<\/div>
\u00a0<\/div>
Poznatky a sk\u00fasenosti z dlhoro\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia na \u010dele Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov zhrnul v knihe La Missione verso il Terzo millennio (R\u00edm – Bologna 1998), ktor\u00e1 vy\u0161la aj po slovensky (Misie do tretieho tis\u00edcro\u010dia, Bratislava 2000). Po slovensky vy\u0161li jeho spomienky na n\u00e1v\u0161tevy misijn\u00fdch \u00fazem\u00ed Na misijn\u00fdch cest\u00e1ch (R\u00edm 1989, Trnava 1991), v\u00fdbery jeho pr\u00edspevkov, rozpr\u00e1v a prejavov Budova\u0165 Cirkev (Trnava 1994), Odkaz slovensk\u00e9mu n\u00e1rodu a spolo\u010denstv\u00e1m (Bratislava 1991), ako aj preklady jeho kn\u00edh Zriadenie Spi\u0161skej, Banskobystrickej a Ro\u017e\u0148avskej diec\u00e9zy a kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 patron\u00e1tne pr\u00e1vo v Uhorsku (Spi\u0161sk\u00e1 Kapitula-Spi\u0161sk\u00e9 Podhradie 1994). V roku 2003 vydal spolok sv. Vojtecha publik\u00e1ciu Na misijn\u00fdch cest\u00e1ch II.<\/div>
\u00a0<\/div>
Vo viacer\u00fdch krajin\u00e1ch ho poctili \u010destn\u00fdm doktor\u00e1tom: Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologick\u00e1 fakulta Univerzity Komensk\u00e9ho, Bratislava; Teologick\u00e1 fakulta Warszawa; St. Vincent Academy, Latrobe, Por. (USA); Universidad de Estado, Buenos Aires (Argent\u00edna); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argent\u00edna). \u010eal\u0161ie pocty: Grande-Croix de l Ordre de la Couronne de Chene (Luxembourg 1988); Rad Bieleho dvojkr\u00ed\u017ea l. triedy Slovenskej republiky (Bratislava 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Mart\u00edn, Argent\u00edna (Buenos Aires 1999). Za pr\u00ednos v rozvoji kult\u00fary, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 \u010destn\u00fd doktor\u00e1t udelila Lek\u00e1rska fakulta Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach.<\/div>
\u00a0<\/div>
\u0160t\u00e1tne vyznamenanie Slovenskej republiky Rad Bieleho dvojkr\u00ed\u017ea I. triedy za mimoriadne z\u00e1sluhy o Slovensk\u00fa republiku J. Tomkovi udelil prezident SR Michal Kov\u00e1\u010d 29. 3. 1995 v Bratislave. D\u0148a 28.10.2002 v R\u00edme prezident SR Rudolf Schuster odovzdal J. Tomkovi svoje osobn\u00e9 ocenenie „Kr\u00ed\u017e prezidenta Slovenskej republiky I. stup\u0148a“.\u00a0<\/div>
\u00a0<\/div>
Jeho osobnos\u0165 je v\u00fdznamn\u00fdm pr\u00ednosom nielen pre slovensk\u00fd n\u00e1rod, ale aj pre cel\u00fd duchovn\u00fd svet. Kardin\u00e1l Jozef Tomko m\u00e1 ve\u013ek\u00e9 z\u00e1sluhy v zakladan\u00ed misijn\u00fdch r\u00e1dov v \u00c1zii, Afrike i Oce\u00e1nii, kde bolo postaven\u00fdch mno\u017estvo kostolov.<\/div><\/div><\/div>


Zomrel 8. augusta 2022 v R\u00edme.<\/strong><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Jeho Eminencia, kardin\u00e1l Jozef Tomko \u2013 v\u00fdznamn\u00fd cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e, emeritn\u00fd prefekt Kongreg\u00e1cie pre evanjeliz\u00e1ciu n\u00e1rodov, v s\u00fa\u010dasnosti predseda P\u00e1pe\u017esk\u00e9ho komit\u00e1tu pre medzin\u00e1rodn\u00e9 eucharistick\u00e9 kongresy. Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, okres Humenn\u00e9. Z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu vychodil<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-8708","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/8708","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=8708"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/8708\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11750,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/8708\/revisions\/11750"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=8708"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=8708"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/farnostlipany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=8708"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}