Po slávnosti Najsvätejšej Trojice najbližší štvrtok nasleduje slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, tohto roku 4. júna 2026. Ide o prikázaný sviatok. Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Štvrtok Pánovej večere.
Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.
Bl. Juliána z Lutychu videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Lutychu, aby tento sviatok zaviedol. Z nariadenia biskupa sa prvýkrát slávil v jeho diecéze Liége v roku 1246. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Tento pápež, ustanovil bulou Transiturus de hoc mundo (Chystám sa odísť z tohto sveta) slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 – 1312). Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch.
Pápež sv. Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Palmovu (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď.
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína v Oltárnej sviatosti.
Tradícia procesií tak sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Sv. Tomáš Akvinský – Chváľ Sione Spasiteľa (rok 1264)
Chváľ, Sione, Spasiteľa, – chváľ Pastiera, Živiteľa – chválospevom srdečným.
Podľa svojej chváľ možnosti – jeho, lebo tej hodnosti – nie si ty dostatočný.
Dnes sa predmet chvályhodný, – chlieb živý, pre nás životný, – k sláveniu predstavuje.
Pri poslednom večeraní, – k požívaniu že je daný – kresťan nepochybuje.
Nech je chvála dokonalá, – nech je plná, slávna, stála – a radostné uctenie.
Bo deň iste slávny ctíme, – keď večere tej svätíme – divné ustanovenie.
Za posvätnej tej večere – Baránkom tým novým berie – Starý zákon už svoj cieľ.
Nová doba nastupuje – tôňa pravde ustupuje, – svetlo dané za podiel.
Kristus večer čo zaručil, – na pamiatku to poručil, – na naše oslávenie.
Kňazi to aj obnovujú, – keď chlieb, víno posväcujú – nám na večné spasenie.
Kresťanom sa článok dáva, – že sa Telo z chleba stáva, – víno v Krv sa zmeňuje.
Keď aj zmysly nášho bytia – túto pravdu nedovidia, – viera nám ju zjavuje.