Pozývame vás na sv. omše spojené s privítaním a inštaláciou relikvií bl. Janka Havlíka, mučeníka in odium fidei (z nenávisti k viere)
Sv. omše budú v pondelok 3. augusta v Lipanoch i v Lúčke o 18.00hod.
Životopis
Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola rehoľníčkou. Ján chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči. K rádu Vincentínov inklinoval pravdepodobne pod vplyvom jeho tety Angely, ktorá bola členkou Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta z Pauly. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Ján vrátil do Banskej Bystrice, aby dokončil štúdium na Gymnáziu Andreja Sládkoviča. V máji 1949 zložil maturitu a následne chcel vstúpiť do kňazského semináru. Keďže ten bol ovládaný Komunistickou stranou a neuznávaný Svätou stolicou, Ján vstúpil koncom augusta do vincentínskeho noviciátu a rozhodol sa študovať teológiu tajne.
O rok neskôr, v máji 1950, bol Ján spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a popri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Ján a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov.
Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia, keďže bol podľa vyšetrovateľov tajným vatikánskym agentom. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť pri Jáchymove, kde pracoval v uránových baniach.
V závere leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát pre misijnú službu spoluväzňom (Ján rozdával spoluväzňom drobné čiastočky Eucharistie, ktoré boli zabalené v cigaretových papierikoch). Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. V snahe zlomiť ho bol potrestaný aj pobytom v priestorovo malej samotke. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. Tam už však vôbec nebol schopný fyzicky pracovať. Ján žiadal o udelenie milosti, žiadosť ale bola zamietnutá. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.
Koncom roka 1965 bol opätovne hospitalizovaný. Z nemocnice ho prepustili na Štedrý deň. Keď sa o dva dni neskôr, 27. decembra, po rannej sv. omši rozhodol vyhľadať lekára, začal kolabovať uprostred Skalice. Vysilený sa opieral o popolnicu. V tom okamihu ho našiel gynekológ MUDr. Barát, ktorý vynášal popol. S pomocou okoloidúceho ho preniesli do lekárovho domu, kde zomrel vo veku 37 rokov.
Za blahoslaveného ho v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne vyhlásil pápežský legát Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých.