2. augusta možno získať vo všetkých farských kostoloch, v bazilikách minor a v katedrálnych chrámoch úplné odpustky „Porciunkuly“. Skutok predpísaný na získanie odpustkov je nábožná návšteva kostola spojená s Modlitbou Pána (Otče náš) a Vyznaním viery (Verím v Boha). Okrem toho treba splniť tri podmienky: svätú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas a Sláva). Tieto odpustky možno získať aj vo františkánskych kostoloch.
BI. Panny Márie Anjelskej v Porciunkule (2. augusta)
Serafínsky otec František vo svojej mimoriadnej láske k najsvätejšej Panne osobitnú starostlivosť venoval kostolíku, ktorý je známy pod menom „Svätej Márie Anjelskej“ alebo „Porciunkula“. Tam položil šťastný základ rádu Menších bratov, tam tiež pripravil počiatok rádu Klarisiek a tam tiež šťastne zakončil svoju pozemskú púť. Ako sa zachovalo ústnym podaním, v tomto kostolíku náš svätý otec František dostal tie preslávne odpustky, ktoré pápeži potvrdili a rozšírili ich na mnohé ďalšie kostoly. Pre taký veľký počet preukázaných dobrodení Cirkev povolila liturgiou sláviť dnešný deň, ktorý je výročným dňom posvätenia tohto kostolíka.
František totiž napriek tomu, že vedel, ako sa po celom svete buduje nebeské kráľovstvo, a veril, že Božím vyvoleným sa Božia milosť udeľuje na každom mieste, predsa len bol presvedčený, že toto miesto – kostolík Panny Márie v Porciunkule – je bohatšie obdarené Božou milosťou a že ho častejšie navštevujú najvyšší duchovia. Preto často hovorieval bratom: „Kto sa tu bude modliť skrúšeným srdcom, dostane to, o čo bude prosiť. Kto sa však tu dopustí urážky, bude tvrdšie potrestaný. Preto, synovia moji, majte toto miesto v najväčšej úcte, lebo ono je Božím príbytkom a z celého srdca s plesaním vyznávajte a zvelebujte Boha.“ (Zo spisov brata Tomáša z Celana) (Serafínsky svet 8/1993)
Odpustky z Porciunkuly
Odpustky sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy vzhľadom na vinu už zotreté, ktoré vhodne disponovaný veriaci za istých a určených podmienok dosahuje pomocou Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia s autoritou spravuje a udeľuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. (CIC, kánon 992)
V stredoveku, v čase, kedy žil svätý František, bol spôsob pokánia prísnejší a ani odpustky sa nedali získať tak ľahko ako dnes. Veriaci museli putovať k hrobom apoštolov Petra a Pavla do Ríma, k hrobu apoštola Jakuba do Compostelly v Španielsku, alebo do Svätej zeme. Plnomocné odpustky sa udeľovali za účasť na križiackych výpravách. Chudáčikovi z Assisi, ktorý tak veľmi chcel byť rytierom, Pán splnil túžbu, ale ináč, ako sníval. Pozval ho pod svoje velenie a namiesto kovových, smrtiacich zbraní vyzbrojil ho mečom Božieho slova. František, teraz už Boží rytier, horel túžbou po víťazstve – nie však po víťazstve nad inými ľuďmi, ale nad sebou samým, nad svojou hriešnou prirodzenosťou. Vedel, aký má tuhý koreň i a vo svojich rozjímaniach o Spasiteľovom prehorkom utrpení stále viac poznával, čím bola vykúpená. Krista miloval ohnivou láskou anjelov – serafínov. Ako by mohol zniesť, že pre každú zatratenú dušu tiekla Pánova krv zbytočne? Mal preto súcit s hriešnikmi a veľmi túžil po ich záchrane. Ani táto túžba nezostala nevypočutá, veď je napokon aj túžbou samého Boha.
Júl 1216 bol pre Cirkev veľmi rušný. Pápež Inocent III., ktorý schválil Františkovo spoločenstvo, prišiel do Perugie, aby urovnal spor Pisy a Janova a zmaril intrigy Benátok, pretože ohrozovali uskutočnenie piatej križiackej výpravy, lenže 16. júla náhle zomrel. Vo vážnej situácii prebehla voľba nového pápeža rýchlo. Už o dva dni sa ujal úradu Honorius III., starec veľmi dobrého srdca, ktorý skoro všetko, čo mal, rozdal chudobným. Audienciu dostal aj František. Potom sa vrátil do Porciunkuly.
Krátko potom, keď sa František počas istej júlovej noci modlil v kostole Panny Márie Anjelskej, mal videnie. Zjavil sa mu Kristus so svojou Matkou a zástupom anjelov a vyzval ho, aby si vyprosil milosť, ktorá by oslávila Boha a spasila ľudí. Hneď potom sa mal vrátiť do Perugie, aby predniesol pápežovi svoju, na tú dobu odvážnu prosbu. V sprievode brata Massea predstupuje pred pápeža a prosí o veľmi významné odpustky „aby každý veriaci, ktorý s pravou ľútosťou a po spovedi príde do kostolíka Panny Márie Anjelskej, dosiahol úplné odpustenie svojich vín a trestov“. Prekvapený pápež súhlasí, ale vyslovuje obmedzenie, aby to platilo navždy, každý rok, ale iba jeden deň, od vešpier predchádzajúceho dňa do vešpier nasledujúceho dňa. František viac nepotrebuje, nečaká na písomný súhlas a odchádza. A keď ho pápež zavolá späť, pohotovo mu odpovedá: „Vaše slovo mi stačí. Ak je to Božie dielo, On sám sa postará, aby to dal poznať. Nechcem nijaký dokument. Nech je Panna Mária pergamenom, Kristus notárom a anjeli svedkami“ (Traktát o odpustkoch Porciunkuly).
„Notár“ Kristus vo sne potvrdil Františkovi pápežovo schválenie odpustkov. Sedem biskupov bolo prítomných na ich slávnostnom vyhlásení v Porciunkule 2. augusta 1216. František plný nadšenia vtedy zvolal: „Všetkých vás pošlem do raja!“ Všetkých – svojich súčasníkov i nasledujúce generácie, ktoré nezabudnú na tento duchovný poklad Cirkvi a budú z neho čerpať.
Podľa dnešnej cirkevnej praxe možno porciunkulové odpustky získať v každom františkánskom (a teda aj kapucínskom a minoritskom) a farskom kostole od 12.00 hod. 1. augusta do večera 2. augusta za obvyklých podmienok.
(Eva Remšiková Použitá literatúra: Théophile Desbonnets OFM: Po stopách sv. Františka z Assisi. Bratislava, Serafin 1995.; Julien Green: Brat František. Bratislava, Serafin 1997.)