Október – ružencový mesiac

Poď sa modliť ruženec!!!

↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓↓

Úplné odpustky môžu získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo rodine, v rehoľnom spoločenstve alebo nábožnom združení. Na získanie odpustkov sa stanovuje:
1. Stačí štvrtina celého ruženca, čiže päť desiatkov,
2. k modlitbe treba pridať nábožné rozjímanie o tajomstvách,
3. pri verejnom recitovaní treba vysloviť tajomstvá podľa zaužívaného zvyku.
(Enchiridion indulgentiarum, conc. 17)

Na úvod:
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
* 1x Verím v Boha…
* 1x Otče náš…
* 3x Zdravas, Mária… po mene Ježiš nasleduje príslušné tajomstvo k preddesiatku
* 1x Sláva Otcu…

Každý desiatok sa skladá:
Na začiatku povieme tajomstvo(môže sa tiež opakovať po mene Ježiš v Zdravase)
* 1x Otče náš…
* 10x Zdravas, Mária…
* 1x Sláva Otcu…
* 1x Fatimská prosba, ktorá sa vkladá na koniec každého desiatku:

„Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“

Radostný ruženec

a) ktorý nech rozmnožuje našu vieru.
b) ktorý nech posilňuje našu nádej.
c) ktorý nech roznecuje našu lásku.

1. Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala.
2. Ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila.
3. Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila.
4. Ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala.
5. Ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla.

Ruženec svetla

a) ktorý nech je svetlom nášho života.
b) ktorý nech nás uzdravuje milosrdnou láskou.
c) ktorý nech nás vezme k sebe do večnej slávy.

1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne.
2. Ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.
3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a pokánie.
4. Ktorý sa premenil na vrchu Tábor.
5. Ktorý ustanovil Oltárnu sviatosť.

Bolestný ruženec

a) ktorý nech osvecuje náš rozum.
b) ktorý nech upevňuje našu vôľu.
c) ktorý nech posilňuje našu pamäť.

1. Ktorý sa pre nás krvou potil.
2. Ktorý bol pre nás bičovaný.
3. Ktorý bol pre nás tŕnim korunovaný.
4. Ktorý pre nás kríž niesol.
5. Ktorý bol pre nás ukrižovaný.

Slávnostný ruženec

a) ktorý nech usporadúva naše myšlienky
b) ktorý nech riadi naše slová
c) ktorý nech spravuje naše skutky

1. Ktorý slávne vstal z mŕtvych.
2. Ktorý slávne vystúpil do neba.
3. Ktorý nám zoslal Ducha Svätého.
4. Ktorý ťa, Panna, vzal do neba.
5. Ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval.

Poznámky k modlitbovej spiritualite

Ruženec je evanjeliová modlitba, a tak ju nazývajú dnes viac než v minulosti duchovní pastieri i teológovia.

Okrem toho sa lepšie pochopilo, ako ruženec usporiadane postupne rozvíja a dáva najavo, akým spôsobom sa Slovo Božie z milosrdného rozhodnutia Božieho zapojilo do ľudských osudov a uskutočnilo dielo vykúpenia: veď v ruženci sa príhodne po poriadku uvažuje o základných spasiteľných udalostiach, ktoré sa uskutočnili v Kristovi, od panenského počatia Božieho Slova a tajomstiev Ježišovho detstva až po vrcholné veľkonočné udalosti, to jest požehnané umučenie a slávne vzkriesenie, a ich účinky v rodiacej sa Cirkvi na Turíce, i v samej Panne Márii, keď po tomto pozemskom vyhnanstve bola s telom i dušou vzatá do nebeskej vlasti.

Pochopilo sa i to, že zadelenie ružencových tajomstiev do troch skupín úplne zodpovedá časovému postupu udalostí, a najmä predkladá spôsob, akým sa pôvodne viera ohlasovala. Okrem toho tajomstvo Kristovo sa prekladá tým istým spôsobom ako ho chápe svätý Pavol v slávnom hymne v Liste Filipanom, v ktorom ohlasuje poníženie, smrť a povýšenie Ježiša Krista.

Ruženec sa teda opiera o Evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo Vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to vonkoncom christologická modlitba. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – litániové opakovanie anjelského pozdravenia „Zdravas, Mária“ – premieňa sa na neprestajnú chválu Kristovu. Na Krista ako na najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo posolstvo a pozdrav Krstiteľovej matky: „Požehnaný plod života tvojho“. Ba opakovanie „Zdravas, Mária“ je akoby osnova, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev. Lebo Ježiš, ktorý sa spomína v každom Zdravase, je ten istý, ktorého po poriadku predkladajú pripomínané tajomstvá ako Syna Božieho a Syna Panny Márie, ktorý sa narodil v betlehemskej jaskyni; ktorého matka v chráme obetovala; predkladajú ho ako chlapca ktorému záleží na tom, čo patrí jeho Otcovi; predkladajú ho ako Vykupiteľa ľudí v smrteľných úzkostiach v Getsemanskej záhrade, bičovaného a korunovaného tŕním; krížom obťaženého a zomierajúceho na Kalvárii; ako vzkrieseného z mŕtvych, vystupujúceho do slávy Otcovej, aby zoslal dary Ducha Svätého. Je všeobecne známe, že podľa dávnej obyčaje sa v každom Zdravase k menu Ježiš pridávala doložka, pripomínajúca predkladané tajomstvo, aby sa tak napomáhala kontemplácia a myseľ sa zhodovala s hlasom. Táto obyčaj sa v niektorých krajoch podnes zachováva. (SV. PAVOL VI., APOŠTOLSKÁ EXHORTÁCIA MARIALIS CULTUS, č. 44,45)

Ak prejdeme od Ježišovho detstva a skrytého života v Nazarete k jeho verejnému životu, naše rozjímanie nás privedie k tajomstvám, ktoré môžeme nazvať tajomstvami svetla. Vskutku najväčším tajomstvom Krista je to, že je svetlom. On je „svetlo sveta“ (Jn 8, 12). No táto pravda sa objavuje najmä počas rokov jeho verejného účinkovania, keď ohlasuje evanjelium Božieho kráľovstva. Keď mám kresťanskému spoločenstvu naznačiť päť významných okamihov – žiarivých tajomstiev – z tohto obdobia Ježišovho života, myslím si, že môžu byť príhodne odhalené v týchto udalostiach: 1. pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil sám seba na svadbe v Káne, 3. keď ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na obrátenie, 4. pri jeho premenení a 5. pri ustanovení Eucharistie, sviatostného vyjadrenia veľkonočného tajomstva. (SV. JÁN PAVOL II., APOŠTOLSKÝ LIST ROSARIUM VIRGINIS MARIAE, č. 21)