Dnešnou Palmovou (Kvetnou) nedeľou sa v Katolíckej cirkvi začína Svätý (Veľký) týždeň. Liturgia tohto dňa pripomína slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema päť dní pred jeho ukrižovaním.
Podľa evanjelistov vtedy zhromaždené zástupy hádzali na cestu plášte, olivové ratolesti a palmové ratolesti a volali: „Ježišu, ty si! „Hosanna Synovi Dávidovmu: požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.
Počas Kvetnej nedele v rímskokatolíckych kostoloch kňazi pozehnavaju palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália a nasledujúci rok popol z nich bude použitý pri značení veriacich v liturgii Popolcovej stredy. Ratolesti si do chrámu na požehnanie prinášajú veriaci, aby im potom v domácnostiach pripomínali Ježiša Krista ako kráľa vekov.
Liturgia nedele je rozprestretá medzi dvoma momentmi – radostným sprievodom s ratolesťami a čítaním umučenia Pána ako evanjelia, zvyčajne s rozdelením úloh podľa jedného z 3 evanjelistov: Matúša, Marka alebo Lukáša (umučenie podľa sv. Jána sa číta počas liturgie Veľkého piatku). Týmto spôsobom Cirkev zdôrazňuje, že Kristovo víťazstvo a jeho obeta sú neoddeliteľne spojené.
Na Kvetnú nedeľu je červená farba liturgického rúcha, farba mučeníctva. Napriek tomu má tento sviatok radostný význam, pretože sa ním začína sled udalostí, prostredníctvom ktorých sa uskutočnila spása sveta. Kresťanské tajomstvá viery sa navzájom prelínajú – sláva a radosť tvoria neoddeliteľný celok s utrpením; v utrpení sa ohlasuje vzkriesenie a spása.
Účasť na liturgii Kvetnej nedele znamená súhlas s krížom, s utrpením s Kristom a so spôsobom života, aký je. V niektorých farnostiach liturgickí asistenti vychádzajú pred kostol a potom procesiou pristupujú k zatvoreným dverám svätyne, na ktoré potom kňaz trikrát udrie krížom, čím symbolicky ukazuje, že kríž otvára cestu do neba.
Počiatky slávenia liturgie veľkonočnej nedele možno vystopovať v Jeruzaleme v 4. storočí. V tom čase sa vyvíjalo úsilie o čo najpresnejšie stvárnenie scén z Ježišovho života. V priebehu rokov sa procesie zdramatizovali – v Egypte sa na čele niesol kríž, v Jeruzaleme vchádzal biskup predstavujúci Krista do mesta na oslovi.
Počas tohto dňa sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie – časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo utrpenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Týmto dňom sa zároveň začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.
Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci gréckokatolíckej cirkvi a veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
