Po 2 rokoch služby v našej farnosti sa lúčime s p. kaplánom Lukášom Durkajom. Za jeho prácu v našej farnosti, mu z celého srdca ďakujeme. Aj naďalej ostávame spojení minimálne v modlitbách. Na jeho novom pôsobisku v Košiciach – sídlisko Ťahanovce mu vyprosujeme veľa Božieho požehnania.
Na záver
Dva roky. Krátka doba? Povedal by som, že pre kňaza aj hej. Doba, za ktorú sa nedá nič poriadne stihnúť? Určite nie.
Po krásnych dvoch rokoch sa moje pôsobisko ako kňaza v pastorácii opäť mení. Bol som preložený do farnosti Košice – sídlisko Ťahanovce. A keďže som v slovách tak trochu silnejší ako v skutkoch, prijmite tieto riadky. Po štyroch rokoch som sa vrátil do regiónu okolo mesta Lipany. Akí tu žijú ľudia? Všelijakí. No tí, ku ktorým som mal bližšie mi dali pocítiť, že kňaza chcú, že s nim chcú byť, a že ho vedia štedro obdariť duchovne i materiálne. No čo si cením najviac je ochota angažovať sa a pomôcť. A za to všetko vám ďakujem.
Osobitne tu chcem spomenúť niektorých. Z veriacich sú to hlavne mladí. Skupinka, ktorá často okupovala isté miestnosti na fare, by si určite zaslúžila šikovnejšieho kňaza. No zvládli to aj som mnou. Až mám pocit, že viac dali mne ako naopak. Potom tu musím vymenovať kostolníčky, kostolníkov a kantorky, ktoré poslušne plnili moje liturgické vrtochy; rehoľné sestry na Potokoch; kurátorov a rodiny, ktorých som často navštevoval; miništrantov; učiteľky; deti v Ďačove, ktoré som učil; deti, ktoré som priviedol prvýkrát k eucharistii; birmovanci; účastníci biblických stretiek… Je obdivuhodné, ako za taký krátky čas môže toľko ľudí prirásť k srdcu.
Koniec môjho pôsobenia tu bol osobitne ťažký. A to kvôli niekoľkomesačnej koronakríze. Spočiatku som sa tešil na oddych. Bolo ho aj treba. Prezradím vám, že Lipany patria, čo sa týka bežnej kňazskej roboty, k tým náročnejším farnostiam. Buďte teda voči všetkým duchovným otcom ohľaduplní. Ale vráťme sa ku kríze. Už po niekoľkých týždňoch som si ale uvedomil, že mi niečo chýba. A vskutku nie niečo, ale niekto. Kristus pod spôsobom mojich bratov a sestier. Priznám sa vám, niektoré chvíle boli pre mňa náročné. Preto sa tu osobitne chcem poďakovať tým, ktorí mi pod rúškom tajomstva svojou spoločnosťou pomohli tieto chvíle prežiť v úteche. To, že ich zasa uvidím ma napĺňalo vždy novou radosťou. Hoci som to na sebe nie vždy dával vedieť. Ale tí, čo ma poznajú, chápu. Oni vedia o kom hovorím. Preto ďakujem.
Nielen jeden odstavec, ale celý článok by si zasluhovala osoba otca Michala Marčáka. Na prvý pohľad chlap ako hora, voči ktorému možno cítiť rešpekt. Robotník a staviteľ. Muž, ktorý zvláda svoj každodenný kríž v podobe zdravotných problémov. Ale hlavne: človek s veľkým a láskavým srdcom. Srdcom, do ktorého sa takmer každý a všetko zmestí. Kde by som ja niekoho už hnal palicou, on s trpezlivosťou počúva. Vážte si tohto kňaza. Nebojte sa k nemu pristupovať. No pamätajte, že ľudské telo a duch má svoje limity. Netreba zneužívať. Treba chápať. A to som sa u neho istotne mohol v hojnosti priučiť.
Keď som medzi vás prišiel, chcel som cez seba upriamiť vašu pozornosť jedine na Krista. Nie na seba. A myslím si, že pri mojom slabom výkone s tým ani nebol problém. Bol som pre vás často jasným dôkazom, že Ježiš dokáže použiť aj najúbohejšie a hriešne bytosti. Preto k záverečným slovám patrí aj prosba o odpustenie. Nezakrývajme si tvár pred realitou. Určite som svojim konaním bol často dôvodom na pohoršenie. Nie vždy som mal dobrú náladu. A keď som ju nemal, dal som to patrične pocítiť. Osobitne ma mrzia moje neuvážené vzbĺknutia pri vysluhovaní sviatosti zmierenia. Často ma premohla lenivosť. Prosím, prepáčte mi. Mnohí ste tak už určite urobili. Ďakujem vám. Osobitne ďakujem tým, ktorý moje chyby nerozmazávali v rozhovoroch ďalej. Cením si to, lebo ja sám s tým mám problém.
Odchádzam. Musím sa vám ale ešte k niečomu priznať. Je to aj na môj popud. Nie, však, žeby som v Lipanoch nechcel ostať. Za inej situácie by som tu chcel isto ostať čo najdlhšie a isto by som aj ostal. No naskytla sa mi príležitosť rozvinúť svoje isté talenty. Žiadal som o to dávno pred tým, než som do Lipan prišiel. Zdá sa, že teraz nastala ta chvíľa. Preto dochádza k výmene. Dúfam však, že ostanem vo vašich modlitbách. Vy v mojich isto. A akí ste boli ku mne, buďte aj ku všetkým ostatným kňazom.
Kaplán Lukáš Durkaj