Slávnosť Najsvätejšieho srdca Ježišovho – 16. jún 2023

V piatok 16. júna bude Cirkev prežívať slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pri tejto príležitosti prinášame text katolíckeho kňaza Daniela Diana. Využité sú v ňom texty z Vatikánskeho rozhlasu, dokumentov pápežov a životopisov svätcov.

Počiatky osobitnej úcty k Ježišovmu Srdcu siahajú do 12. storočia k sv. Anzelmovi (†1180), sv. Bernardovi (†1154), ktorí často hovoria o Spasiteľovom Srdci. Úcta Najsvätejšieho Srdca Pána sa zrodila v ovzduší kristocentrickej a mystickej spirituality. Tá sa vytvorila okolo benediktínskeho a františkánskeho rádu.

Z rozjímania o Kristovom utrpení a jeho prebodnutom boku došlo k vnímaniu symboliky srdca, ktoré je otvoreným útočišťom duší, pokladom božského bohatstva a symbolom nekonečnej lásky.

Bl. Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Sumni Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa Najvyššieho). V 13. storočí táto úcta dostáva na samotný vrchol. Bola to sv. Luitgarda (†1246), sv. Mechtilda Magdeburská, ktorá mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca.

Sv. Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi,  (1217/1221 – + 15. júl 1274), titulovaný ako Doctor Seraphicus (serafínsky doktor) v diele Vita mystica (Mystický život) píše ako prvý o úcte Najsvätejšieho Srdca. 

Medzi ďalších veľkých ctiteľov v dejinách Cirkvi patrili napríklad sv. Gertrúda Veká, mystička (1256-1302), ktorá o Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné veci, sv. Albert Veľký, biskup a učiteľ Cirkvi (1193 – 1280), sv. Katarína Sienská panna a učiteľka Cirkvi (1347-1380).

V roku 1353 vyhlásil pápež Innocent VI. úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a v tom roku sa slávila po prvý raz svätá omša k úcte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

K vynikajúcim apoštolom úcty k Božskému Srdcu boli aj sv. Peter Faber, spoluzakladateľ Spoločnosti Ježišovej (1506 – 1546) či sv. František Saleský, biskup a učiteľ Cirkvi (1567 – 1622). Najväčším apoštolom kultu Ježišovho Srdca a Nepoškvrneného srdca Panny Márie sa stal sv. Ján Eudes, rehoľník (1601 – 1680).

Zásluhou tohto veľkého ctiteľa Božského Srdca boli v roku 1672 schválené prvé votívne sväté omše, litánie o Liturgia hodín – ofícium o Božskom Srdci. Pápež sv. Pius X. ho volal „pôvodca, učiteľ a apoštol liturgickej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu“. Po zjaveniach Božského Srdca rehoľníčke Margite Márii Alacoque vo francúzskom Paray-le-Monial v 2. polovici 17. storočia sa táto úcta začala veľmi vzmáhať.

Štyri zjavenia Pána sv. Margite Márii Alacoque sa stali základom dnešných pobožností k Božskému Srdcu. V júni roku 1675 sa jej zjavil Ježiš, ukázal jej svoje srdce so slovami: „Pozri sa na to srdce, ktoré ľudí tak milovalo, ktoré nevynechalo nič, vyčerpalo sa a zničilo, aby tým dosvedčilo svoju lásku. Dostávam však miesto uznania iba nevďačnosť, neúctivosť, svätokrádež, chlad, pohŕdanie, tak sa správajú ku mne v tejto sviatosti lásky. Viac má trápi najmä to, že sa tak správajú i osoby, ktoré sa mi zasvätili. Preto ťa žiadam, aby sa zasvätil prvý piatok po oktáve Najsvätejšej sviatosti a stal sa zvláštnym sviatkom na počesť môjho Srdca, aby sa zmierujúcim sv. prijímaním podala náhrada za všetky urážky, ktorých sa mu dostalo v Oltárnej sviatosti.“

Samotnú pobožnosť schválil pápež Klement XIII.(1693 – 1758). Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.   

Pápež Lev XIII. v encyklike Annum Sacrum, 25. mája roku Pána 1899, napísal: „Keď Cirkev vo svojom rannom období bola zohnutá pod jarmom cisárov, mladý cisár uzrel na nebi kríž, ktorý sa neočakávane stal šťastným znamením a príčinou skvelého víťazstva, ktoré čoskoro nasledovalo. A dnes, hľa, nášmu zraku sa ponúka iné požehnané nebeské znamenie – Najsvätejšieho Srdce Ježišovo, s krížom vztýčeným na jeho vrchole, žiariace oslnivým jasom uprostred plameňov lásky. Do tohoto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej. V ňom treba hľadať a od neho očakávať spásu všetkých ľudí.“

Pri príležitosti stého výročia zavedenia sviatku najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom Haurietis aquas (Čerpajte vodu), v ktorom vysvetľuje teológiu úcty k Božskému Srdcu. Emeritný pápež Benedikt XVI. v jednom z poludňajších príhovorov Anjel Pána zasa pripomenul, že „v srdci Spasiteľa si uctievame Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“

Veľkým novodobým apoštolom úcty Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol Benedikt XVI.

V posolstva  k 19. svetovému dňu chorých (11. február  2011) píše:

Pri rozjímaní nad Ježišovými ranami sa náš pohľad obracia na jeho Najsvätejšie Srdce, v ktorom sa v najvyššej miere prejavuje Božia láska. Týmto svätým Srdcom je ukrižovaný Ježiš, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34), veď »z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi. Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých, aby s radosťou čerpali z prameňov spásy« (Rímsky misál, prefácia na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho).“

Výzva k zveľadeniu úcty sa nachádza v liste  pápeža Benedikta XVI.  Petrovi Hansovi Kolvenbachovi, bývalému generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej ( 13. septembra 1983 – 19. januára 2008): 

„Predovšetkým pri pohľade na Kristovo utrpenie a jeho smrť môžeme čoraz zreteľnejšie rozpoznávať bezhraničnú lásku Boha k nám,“ píše pápež. Úcta k Božskému Srdcu nám má podľa neho neustále pripomínať, že Ježiš vzal na seba toto utrpenie dobrovoľne „za nás“, „za mňa“. Uctievaním Božského Srdca tak „nielen s vďačnosťou spoznávame Božiu lásku, ale postupne sa tejto láske otvárame tak, že ona sama čoraz viac tvárni náš život.“ V závere listu pátrovi Kolvenbachovi Benedikt XVI. dodáva, že uctievanie Božej lásky, ktorá sa „zviditeľňuje v tajomstve kríža, sprítomneného v každom slávení eucharistie, tvorí základ toho, aby sme sa mohli stať ľuďmi schopnými milovať a dávať sa, stávať sa nástrojom v rukách Krista: iba tak môžeme byť dôveryhodnými ohlasovateľmi jeho lásky.“ List bol napísaný k 50 výročiu encykliky Pia XII. Haurietis aguas a zverejnený 23. mája 2006.